Kompozícia

 

Dielo Gábor Vlkolinský je epická básnická skladba, ktorá je ako celok rozdelená na menšie spevy. Toto dielo je pokračovaním taktiež známej epickej básnickej skladby Eža Vlkolinského.
         Dejiskom príbehu je Vlkolín, čo je básnické pomenovanie Vyšného Kubína, ktorý je rodiskom autora. Príbeh sa odohráva približne na konci 19.storočia.
         Väčšina znakov epickej básnickej skladby je rovnaká ako v Ežovi Vlkolinskom. V skladbe vystupuje viacej postáv, z ktorých len pár je dôležitých, čiže sú hlavnými postavami. Rozdiel je však, že v Gáborovi Vlkolinskom nevystupuje jednotlivec, ale celý dedinský kolektív ako hlavná postava. Príbeh má jednu dejovú líniu s množstvom odbočiek, ktoré slúžia na spomaľovanie a odľahčovanie deja a hlavného problému alebo konfliktu. Sú to napríklad opisy ľudu a prostredia, v ktorom sa dej odohráva, alebo sú tu vykreslené rôzne ľudové zvyky ako aj významné historické udalosti.
         Deje Gábora aj Eža Vlkolinského prebiehajú takmer paralelne. Aj pokiaľ ide o osoby, je medzi nimi úzky vzťah: viaceré postavy Eža Vlkolinského prechádzajú aj do Gábora Vlkolinského, pričom sú z hlavných postáv sa stanú vedľajšie postavy, ktoré sú už v diele menej významné a vytvárajú takpovediac kolektív dediny, ktorý, ako som už spomínala je hlavnou postavou Gábora Vlkolinského. Obidve diela predstavujú umeleckú rodinnú kroniku, ktorá vyvrcholí dielom Dve návštevy. Zaznamenávajú aj udalosti vonkajšieho sveta, ktoré rozvírili hladinu Vlkolína a cez umelecké obrazy ukazujú objektívny vývoj smerujúci k naplneniu idey rovnosti, patriacej k základným ideálom autora.
         Príbeh nevytvára plynulý dej, ale je rozdelený na viac epizód. Niektoré epizódy majú svoj vlastný príbeh, takže by mohli byť aj samostatnými dielami. No keď sa pospájajú dokopy tvoria jeden veľký celok, kde jeho časti pekne vytvárajú hlavnú ideu alebo problém diela. V tomto diele je to hlavný problém, spočívajúci v úpadku zemianskeho stavu a naplnenia idey rovnosti medzi zemanmi a sedliakmi.
         Dielo má svojho rozprávača, ktorý je však zamlčaný, priamo nevstupuje do príbehu. No má svoju dôležitú úlohu, zoznamuje čitateľa s prostredím, ponúka mu pohľad na zvyky slovenského ľudu, ale aj dôležité historické udalosti toho obdobia.
         V deji prevažujú dialógy, preto sa tam vyskytuje mnoho priamej reči. Monológy sú taktiež zahrnuté do deja, väčšinou ich tvoria už spomínané dej spomaľujúce odbočky.
         Tvoria ich už taktiež spomínané opisy ľudu aj prostredia, vykreslenia tradičných slovenských zvykov a sviatkov, ako sú Fašiangy, Turíce, alebo stavanie mája. Významné historické udalosti (cisársky patent z roku 1859, memorandové zhromaždenie z roku 1861) nielen tvoria odbočenia od hlavného deja, ale sú aj súčasťou niektorých problémov, ktoré autor kritizuje v tomto diele (pasivita a neuvedomelosť slovenského národa).
         Všetky kompozičné aj ideové prvky Hviezdoslav pospájal do jedného komplexného celku a vytvoril hodnotné dielo literatúry slovenského realizmu.