Problémy a konflikty

 

1.Úpadok zemianstva
 
         Problém upadajúceho zemianstva by som vytýčila ako hlavný problém diela Gábor Vlkolinský. Postavy, ktoré sú nejakým spôsobom späté s touto situáciou sú Gábor, no najmä jeho rodičia Tereza a Šimún. Prakticky celá rodina Vlkolinských sa musí vyrovnať so situáciou, keď strácajú všetko, majetok, peniaze a aj postavenie a hrdosť ako zemanov.
 
„Ba z roka na rok šťúplel, upadal čím diaľ tým viacej, až i nakoniec, čo záprahu sa týka, na jedny toť brny zišiel, hlúpe domáre…“16)
 
         Každá z uvedených troch postáv sa s tým vyrovnáva po svojom. Terezin problém však nie je úplne spätý so sociálnym úpadkom rodiny. Ona je nešťastná, pretože sa cíti nepotrebná pre svojich blízkych. Manžel a syn odmietajú jej lásku a starostlivosť, po odchode svojich dcér už nemá koho rozmaznávať, to je dôvod, pre ktorý u nej nastáva morálny zvrat a začne piť. No Tereza je tiež jednou, ku ktorým sa viaže tento problém, pretože ňou sa to všetko začína. Je príčinou, pre ktorú nemajú peniaze, príčinou synových a manželových trápení, základom celého problému.
 
„…hneď jak fakľa, rečičky a smiechy samé – hneď zas bledý stín, že len sa vliekla, sťaby starucha, tu počal šípiť koreň stálych bied a nedostatkov, základ úpadku.“17)
 
         Šimúna ako hlavu rodiny najviac postihne to, čo sa deje s jeho majetkom a rodinou. Pre záchranu gazdovstva a dobrej povesti rodiny je schopný spraviť čokoľvek. Táto jeho túžba ho privedie až k stavu, keď nemá žiadne zábrany zabiť svoju ženu, aby vyriešil všetky problémy. Toto potvrdzuje aj morálny úpadok zemianskeho stavu v tom období.
 
„Ba, panebože, pomôž! – Iba smrť, jej lebo mne – Jej, ináč žobrák si!…“18)
 
         Šimún nemôže prekonať situáciu, v ktorej sa nachádza a zo zúfalstva prepadne tomu istému, pre čo chcel zabiť svoju ženu-alkoholizmu.
         Gábor je vlastne obeťou celého problému. Kvôli matke príde o dievča, ktoré ľúbi a kvôli obidvom nakoniec ostávajú všetky trápenia na ňom, keď sa z nich ako zemanov stávajú žobráci.
 
         Autor v dielach Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský aj Gábor Vlkolinský spomenul problém zemanov, dokonca tieto tri boli akýmsi vystupňovaním situácie zemanov na Slovensku. V Hájnikovej žene sa ešte objavuje nadradenosť zemanov nad sedliakmi v postave Artuša Villániho. Ežo Vlkolinský už znázorňuje zrovnoprávnenie zemanov a sedliakov, najmä keď si Ežo zoberie sedliacke dievča. Gábor Vlkolinský je vyvrcholením tohto problému. Tu sa ľudia nedelia na zemanov a sedliakov, ukazuje aj morálny a sociálny úpadok zemanov prostredníctvom rodiny Vlkolinských. Hviezdoslav naznačuje úplné a definitívne zrovnoprávnenie týchto dvoch stavov, pričom sa prikláňa k názoru, že budúcnosť patrí sedliakom.
 
2.Zemania vs. sedliaci
 
         Síce je zemianstvo vo svojom úpadku, ako som už spomínala v predchádzajúcom probléme, no stále sa v diele objavujú postavy, ktoré sú hrdé na svoj zemiansky pôvod a nedopustili by žiadny kontakt so sedliakmi. Je to pravdepodobne kvôli tomu, že príbeh Gábora Vlkolinského sa začína tam, kde ešte dej Eža Vlkolinského pokračuje. Dokazuje to aj stále pretrvávajúci spor medzi Esterou a Ežom.
 
„Po Vlkolinskom vdova, Beňovi…a opustená. Jej syn jediný sa oženil jej proti vôli, a spor ten ich trvá…“19)
 
         Základom sporu medzi spomínanými dvoma stavmi je láska dvoch mladých ľudí:Zuzky Klockovie a Aladára Farkaša. Zuzka je obyčajné sedliacke dievča, zatiaľ čo Aladár je mladý bohatý zeman.
         Aladárova matka nechce ani počuť o tom, že by si jej syn mohol zobrať sedliačku. Zuzku prirovnáva k poľnému kvetu, ktorý môže nájsť všade, ona pre neho chce vybrať nejakú vznešenú nevestu. Aladár je však plne rozhodnutý, Zuzku ľúbi, nevadí mu, že je sedliačka, inú nevestu nechce.
 
„A tú mi chceš priviesť – hrúza! – za nevestu? Ak nie tú, tak matko:nikdy žiadnu inú!“20)
 
         Naopak Zuzkina matka je veľmi hrdá na to, že o jej dcéru má záujem bohatý zeman. Najradšej by povedala celej dedine, že jej dcéra bude ženou zemana. Predstavuje si ako bude žiť v prepychu, bude mať všetko, čo si zažiada. No keď to zistí Zuzkin otec, je veľmi nahnevaní, nesúhlasí s tým vzťahom. Je rozhodnutý, že prekazí ich lásku. Dokonca v zápale hnevu schytí pušku a je schopný ich pozabíjať.
 
„Pošiel Klocok schmúrený, zaťaté päste – Doma vzal sa priam vec vyšetrovať. – Nato zrobil šturc, spor i súd náhly. Pušku schytil, vraj, aj v zlobe: i vraj, počnúc so starou, ich postrieľa tam všetky naskutku…“21)
 
         Láska však neberie ohľad na spory medzi zemanmi a sedliakmi, myslím, že autor chcel poukázať na silu lásky, ktorú nedokáže rozdeliť ani sociálne postavenie dvoch rodín. Zuzka sa síce chcela zo zúfalstva alebo z poslušnosti k otcovi rozísť s Aladárom, no ten to nedopustí, pretože Zuzku ľúbi a vie, že aj ona ľúbi jeho.
 
3.Pasivita slovenského národa
 
         Pasivita Slovákov sa stále objavuje v dielach realistických spisovateľov. Tento problém je kritikou všetkých ľudí, ktorí len nečinne čakajú na pomoc od iných a nezapájajú sa do slovenskej kultúrnej a politickej činnosti.
         V tomto diele je Gábor postavou reprezentujúcou pasivitu slovenského národa. Je síce pôvodom zeman, ale svojím správaním a vzdelaním pripomína skôr obyčajného sedliaka. Taktiež je veľmi spätý so sedliackym stavom, nerobí žiadne rozdiely medzi zemanmi a sedliakmi.
         Gáborova neuvedomelosť sa prejavuje aj v situácii, keď si nevie dať rady s písmami v cudzom jazyku, ktoré im domov prídu. Síce sa veľmi snaží, ale jeho vedomosti až tak ďaleko nesiahajú.
 
„V tých písmach potom prehŕňal sa syn priam, že však zneli v cudzom jazyku, nemohol rozumieť im, ale preds´, – nu, mená čítal, rátal číslice…“22)
 
         Gábor, ako som sa zmienila v charakteristike, je úplným opakom svojho priateľa a bratranca Eža. Ežo je veľmi uvedomelý a vzdelaný mladý muž, naopak Gábor, ako ste si mohli všimnúť aj v citáte, nemá žiadne vzdelanie a nezaujíma sa o slovenské kultúrne dianie.
         Ežo sa dokonca zúčastní memorandového zhromaždenia v Martine, potom nadšene rozpráva Gáborovi o tom, čo sa tam dialo. No ten ani len netuší, že sa niečo také dialo a vidno, že absolútne nerozumie slovenskému kultúrnemu a politickému životu.
 
„Vieš – národ držal zjazd, nuž:zhromaždenie…Vtedy prvý raz sa ozval ten náš národ slovenský do sveta mocne: svoje žiadosti vyslovil, spísal, predniesť uzavrel pred krajinský snem, pred vladárstvo.“23)

         Príbeh Gábora a Eža pokračuje v diele Dve návštevy, kde je takisto ukázaný rozdiel medzi dvoma priateľmi. Vzdelaný a uvedomelý Ežo ostáva verný zemanským spôsobom, kdežto Gábor celkom splynie so sedliakmi.
 
4.Gábor a jeho vzťahy so ženami
 
         Gáborovu lásku k rôznym ženám by som nezaradila medzi problémy, ale skôr medzi konflikty. Ku každej z nich mal hlavný hrdina iný postoj a bol tam takisto rozdielny vzťah. Ženy v Gáborovom živote v tomto diele boli štyri, preto chcem opísať štyri vzťahy alebo konflikty:
 
1.Gábor a Uľka Gažkovie
 
         Gábor mal Uľku naozaj rád a Uľka k nemu zahorela rovnakou láskou.Bolo to medzi nimi naozaj vážne, dokonca plánovali aj svadbu.Tento cit k sebe pestovali veľmi dlho, dalo by sa povedať, že boli zrodení jeden pre druhého.
 
„Láska, za mladi útlučkej ešte v srdciach zrodená ich – ako včasne z noci svitáva deň májový, deň krásn, veleby – postupom času mohutnela le, až rozvila sa, vyspela…“24)
 
                Ich vzťah však nemohol byť naplnený, to nielen kvôli Terezinej vášni k alkoholu, ale aj výkrúcaniu sa Uľkinej matky. Tej padlo vhod, keď sa dozvedela o Terezinom pití, pretože nechcela svoju dcéru vydať za chlapca, ktorý nemá skoro žiadny majetok.
         Aj keď sa Uľka nakoniec vydala za iného, Gábor na ňu nezanevrel a ich priateľstvo pretrvalo.
 
2.Gábor a Marka Tomášovie
 
         Na podnet svojho priateľa Eža začal Gábor dvoriť Marke. Neskôr mu na nej aj záležalo a zaľúbil sa do nej. Marka jeho city neopätovala, pretože stále milovala Eža, ktorý si miesto nej zobral Žofku. Svojho smútku sa nemohla zbaviť a Gábora vytrvale odmietala s výčitkami, že ho za ňou posiela Ežo.
 
„Prenasleduješ ma už od času, a badám, hucká ťa len Ezechiel, ten…hrkli z očí slzy jej.“25)

         Gábor nakoniec nepochodil ani u Marky, pretože ona nemohla prestať smútiť za Ežom. Ochorela a po dlhotrvajúcej chorobe na jar zomrela.
         Táto správa Gábora veľmi zasiahla, naozaj Marku ľúbil, bol by ochotný dať svoj vlastný život, len aby ona neumrela.
 
„A k hrobárom sa usilujúcim rov čím skôr nahriebsť, riekol: Verte mi, milerád bol bych jej hrob zaľahol…“26)
 
3.Gábor a Zuzka Klockovie
 
         Zúfalý Gábor stratil Uľku a Marka ho odmietala, tak sa snažil získať si priazeň Zuzky. Zo začiatku sa zdalo, že Zuzka by mohla mať o neho záujem.
 
„…za ten čas Gábor meškal pod stenou so Zuzkou družne, tíško dvoriac jej, len mesiačik čo slúžil svedkom im, na ciagľoch hrajúc-plajúc ústrešia.“27)
 
         S touto dievčinou Gábor takisto nemal šťastie, do cesty sa mu postavil bohatý zeman Aladár a bolo všetko jasné. Medzi ním a Zuzkou sa zrodila láska, aj keď s nejakými prekážkami, ale bol to čistý cit, ktorý len tak niečo nepretrhne.
 
4.Gábor a Erža
 
         Erža si už dlhšie robila zálusk na Gábora. Vždy keď išiel okolo líškala sa mu, aby si ju už konečne všimol. No nemala šťastie. Bola to bohatá panička z kaštieľa, ktorá si myslela, že môže mať všetko, čo si zamanie, čiže aj Gábora.
         Na tancovačke, kde s ňou Gábor náhodou tancoval, lebo všetky ostatné dievčatá boli zadané, si myslela, že konečne ho má v hrsti. Na druhý deň chodila po dedine s čepcom, aby vedela ako bude vyzerať, keď sa vydá za Gábora. Gáborovi kamaráti sa mu za to však posmievali.
 
„Ráno do chrámu už Erža v čepci zlatom ciepkala. Vraj: za Gábora čopriam vydá sa, chce zvedieť, jak jej čepiec pristane?“28)
 
                Erža bola jediná, ktorá si chcela Gábora zobrať s tým, čo mal alebo skôr nemal, no Gábor o ňu nemal záujem a Erža nakoniec nezískala to, čo si zaumienila-byť ženou Gábora.