Štýl

 

V diele Gábor Vlkolinský, ktoré sa odohráva v dedinskom prostredí autor používa prevažne ľudový štýl, aby čo najviac priblížil prostredie, v ktorom vytvoril svoj príbeh. 
Ako sme už hovorili pri iných Hviezdoslavových dielach, základom jeho básnickych skladieb je sylabotonická prozódia-10-slabičný verš, jamb a prízvuk na prvej slabike.
Prevažujú dialógy nad monológmi, preto sa v diele objavujú aj rôzne typy slov a výrazov:
 
novotvary: vzdmutých, skúbsť, z grísy
 
vulgarizmy: drúkom, zgegneš, devla, háveď
 
čechizmy: púhou, neznáš, sklenica
 
skratky: čis, môž, preds´
 
historizmy: korteši, paciencia
 
archaizmy: cmiter, krpôčka
 
biblizmy: hospodin, Izaiáš, Jeremiáš
 
dialektizmy: ešče, frajle, totka
 
latinizmy: Domine Magnifice
 
Síce je Gábor Vlkolinský epická skladba, vyskytuje sa tu mnoho básnických prostriedkov. Môžeme ich nájsť najmä v častiach, ktoré netvoria príbeh diela, čiže v rôznych opisoch prostredia alebo ľudových sviatkov.
 
inverzia: trávička zelená
 
prirovnanie: na brvne sediac sťa by na koni
 
metafora: rozkoš bĺkla z očí, tváre mu
 
pleonazmus: šantom, plesom, rozkošou
 
elipsa: všetek muškát som si ošklbala pre ohavu, pre…
 
hyperbola: Nemali ste obriad, žrania do zhnusu, čo?
 
zvolanie: Ať žije vlasť!
 
vokatív: Bratišku
 
Pre Hviezdoslava sú taktiež typické presahy. Na vyjadrenie svojich myšlienok používa aj symbolizmy, napríklad priadky, ktoré symbolizujú slovenský ľud, kontrasty: Markina smrť na jar-jar je ročným obdobím, keď všetko kvitne a Marka práve vtedy umiera.
Všetkými spomínanými prostriedkami Hviezdoslav dosiahol jedno hodnotné ucelené dielo. Každý autor má svoj osobitý štýl písania, ktorým je svojský a originálny. Pomáha autorovi vyjadriť svoje myšlienky, načrtnúť problémy a priblížiť čitateľovi atmosféru deja.