Literatúra Diela na podrobnú analýzu
Diela na podrobnú analýzu
1. Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
2. Fiodor Michailovič Dostojevskij: Zločin a trest
3. Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier
4. Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Kareninová
5. Honoré de Balzac: Otec Goriot
6. Pavol Országh Hviezdoslav: Herodes a Herodias
7. Pavol Országh Hviezdoslav: Ežo Vlkolinský
8. Pavol Országh Hviezdoslav: Gábor Vlkolinský
9. Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena
10. Svetozár Hurban Vajanský: Suchá ratolesť
11. Martin Kukučín: Neprebudený
12. Martin Kukučín: Rysavá Jalovica
13. Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie…
14. Martin Kukučín: Dom v stráni
15. Jozef Gregor – Tajovský: Maco Mlieč
16. Jozef Gregor – Tajovský: Apoliena
17. Jozef Gregor – Tajovský: Mamka Pôstková
18. Jozef Gregor – Tajovský: Pastierča
19. Jozef Gregor – Tajovský: Statky – zmätky
20. Božena Slančíková – Timrava: Skon Paľa Ročku
21. Božena Slančíková – Timrava: Ťapákovci
22. Božena Slančíková – Timrava: Bez hrdosti
23. Božena Slančíková – Timrava: Hrdinovia
· Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Autor: Ján Palárik
Útvar: divadelná hra- veselohra
Kompozícia: div. hra v troch dejstvách
Forma: autor využíva zámenu dvojitú zámenu postáv, aby poukázal na charaktery jednotlivých postáv a aby dosiahol komickosť situácie, prvky ľudovej slovesnosti (ľud. piesne, porekadlá)
Miesto deja: kaštieľ grófky Hrabovskej (Turiec)
Téma: zmierenie šľachty a ľudu + zmierenie Slovákov a Maďarov
Idea: sila lásky a priateľstva
Hlavné postavy: grófka ELIZA HRABOVSKÁ- sirota, veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu
MILUŠA- dcéra učiteľa, ktorá je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku; je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu
barón ĽUDOVÍT KOSTROVICKÝ- snúbenec grófky Hrabovskej, úprimný v citoch; má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom- maďarón
inžinier ROHON- priateľ baróna zo študentských čias; pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený; veľký Milušin vplyv- vráti sa k Slovákom
Orieška- dedinský rechtor, Milušin otec; statočný a múdry človek
komorná CAPKOVÁ- nafúkaná a nesympatická slúžka; veľmi povýšenecká k služobníctvu i k Miluši
Jazykové prostriedky: epitetá: klasový veniec, slovenský ľud.. porekadlá: keď medzi husi kameň hodíš, tá gágne, ktorá cíti
prirovnanie: oko- zrkadlo duše
symboly slov.
národa: obžinky, kroje, ľudová slovesnosť, žnice a ženci
Znaky:
1. rozpor dvoch skupín- buržoázie a ľudu (povýšenectvo u baróna k Capkovej)
2. situovanie deja do prítomnosti (obdobie po skončení žatvy)
3. hrdinami sú aj obyčajný ľudia (Miluša, Rohon)
4. dej sa odohráva v prostredí celej spoločnosti
5. problém rieši kolektív v kaštieli
Dejová línia: Mladá grófka Eliza Hrabovská žije v svojom kaštieli na dedine. Je sirota, preto si zvolila za svoju stálu spoločnicu Milušu. Tá má na ňu veľký vplyv. Grófka je od detstva zasnúbená s Ľudovítom Kostrovickým, ktorého spozná až na obžinkoch. Aby mohla Eržika lepšie spoznať svojho nastávajúceho, rozhodne sa vymeniť si úlohy s Milušou- Miluša bude hrať grófku a grófka sa oblečie za žnicu. Ľudovít prichádza aj zo svojim priateľom Rohonom a aj oni si zmenia úlohy. Rohon sa zaľúbi do Milušky a ona doňho. Ľudovíta upúta Eržika preoblečená za žnicu a zaľúbi sa do nej. Vysvitne kto je kto, i príčina zámeny osôb a úloh. A keďže aj pri zámene sa do seba zaľúbili tí praví, končí sa celé dobrodružstvo pri obžinkoch objatím dvoch šťastných párov. Obžinky sú národný ples Slovákov pri skončení žatvy. Pán barón na nich spozná tie báječné zádumčivo- veselé spevy ľudu nášho, uvidí jeho národné obyčaje, jednoduché mravy, srdečnú úprimnosť a oddanosť k svojim zemským pánom, ale aj biedu národu.
Výmena charakterov:
grófka Eliza- pod vplyvom Milušky má oveľa bližšie k ľudu ako predtým, komorná Capková jej vyčíta priateľstvo s Milušou
Miluša ako osobnosť ďaleko prevyšuje grófku. Grófka to uznáva a Miluši sa vovšetkom podrobuje, ale len ako človek, a nie ako osoba stojaca vyššie v spoločnosti.- Ide najmä o tretie dejstvo, kde z podtextu cítiť grófkinu urazenosť nad tým, že domnelý barón sa nezaľúbil do nej, ale do Miluše. Grófka sa správa k Miluši pichľavo.
barón Kostrovický- rozpor jeho osobnosti cítime hneď na začiatku, keď prichádzajú s Rohonom
v uhorskom obleku a aj keď sú Slováci, hovoria maďarsky, vždy presadzuje svoju maďarčinu
Rohon- na začiatku ovplyvnený maďarským prostredím, po príchode sa poddáva MIlušiným rečiam a opäť sa vracia k Slovákom
– barón a Rohon sú charakterovo odlišní, Rohon sa vráti k Slovákom, barón je aj naďalej maďarón
· Zločin a trest
Autor: Fiodor Michailovič Dostojevskij
Útvar: román
Hlavné postavy: Rodion Raskoľnikov- chudobný študent
Duňa- jeho sestra
Soňa Marmeládová
Lužín
Dejová línia: Rodion žije s matkou a so sestrou. Sú veľmi chudobní, chce ich zabezpečiť, pretože jeho sestra Duňa sa má možnosť vydať za bohatého Lužína.
Duňa cíti k Lužínovi odpor, ale chce sa sebaobetovať pre rodinu. Táto obeta Rodionovi pripomína obetu Sone Marmeládovej, ktorá so svojimi súrodencami po smrti rodičov žije v chudobnej štvrti. Aby mohla súrodencov zabezpečiť, živí sa prostitúciou. Rodion nevidí rozdiel medzi Duňou a Soňou, a tak sa rozhodne, že zabije úžerníčku, a tým pomôže nie len svojej rodine, ale aj ostatným, ktorých zdiera. Aby sa Rodion ospravedlnil sám pred sebou, vymyslí si teóriu obyčajných a neobyčajných ľudí: „V spoločnosti žijú ľudia obyčajní aj neobyčajní (tých je menej, radí tu aj sám seba). Neobyčajní ľudia môžu konať aj neobyčajné veci – môžu zabiť.“ Úžerníčku zabije sekerou, zoberie jej kľúč od bielizníka. Prichádza úžerníčkina sestra, zabije aj ju. Má síce peniaze, ale aj výčitky svedomia. prizná sa Duni, je postavený pred súd – pôjde na Sibír. Ide tam s ním aj Soňa Marmeládová.
Záver diela: autor nehodnotí hrdinu ani kladne, ani záporne, necháva to na čitateľovi; vinná je spoločnosť, ktorá nútila Rodiona vykonať tento zločin; autor tvrdí, že vražda je zločin a treba ho v každom prípade potrestať bez ohľadu na to, že ho vykonal Rodion
+
· Chlapček u Ježiška pri vianočnom stromčeku
Autor: Fiodor Michailovič Dostojevskij
Znaky:
1. hrdina je obyčajný človek – chlapček – je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije
2. autor zobrazil celú spoločnosť – chudobný chlapček – bezdomovec
– deti v izbe – z vyššej spoločnosti
3. autor zobrazil pozemský aj nadzemský život
4. rozpor buržoázie a ľudu- bohatí ho odstrčili, väčší chlapec ho zbil
· Vojna a mier
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
Útvar: epopeja- je to dielo, ktoré hovorí o veľkej udalosti z dejín vlastného národa; má bohato rozvinutý dej a vystupuje tu veľké množstvo postáv (500), dielo je veľmi rozsiahle (väčšie ako román); všetky udalosti sú písané tak, akoby ich písal ľud
Hl. postavy: generál Kutuzov, cár Alexander, Pier Bezuchov, Napoleon, Nataša Rostovovová, Volkonský
-je to historický román, v ktorom autor zobrazil život vyššej ruskej spoločnosti 19. storočia, ale aj život obyčajných ľudí- vojakov, šľachty
-je to otvorený román, ROMÁN RIEKA, v ktorom sa stále niečo mení, vyvíja
-v popredí je téma vojny- 2 etapy: I. 1805-1807 – prvá vojna
II. 1812 – druhá vojna
· Anna Kareninová
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
Útvar: psychologicko-spoločenský román
Téma: v popredí sú dve hlavné témy:
I. život Anny Kareninovej, prostredníctvom ktorej zobrazil hlbokú morálnu krízu spoločnosti
II.
príbeh statkára Levina, v ktorom zobrazil svoje psychologické, sociálne a filozofické náhľady
Hl. postavy: Anna Kareninová- mladá, krásna a nevšedná žena, ktorá sa rozhodne ísť svojou vlastnou cestou aj napriek konvenciám
Karenin- veľmi meravá povaha, málokedy sa v ňom prejaví skutočný človek,chýba mu láska, ktorú nevie rozdávať; Anna má lásky nazvyš, no on ju nechce prijať
Vronskij- milenec Anny, ktorý dbá na spol. konvencie aj naprik tomu, že Annu miluje, nedokáže ju urobiť šťastnou
-je to sonda do prostredia aristokratických meštiackych rodín, podáva obraz Ruska v II. polovici 19. storočia
· Otec Goriot
Autor: Honore de Balzac
Útvar: román
Kompozícia: román kompozične súvisí s celým projektom ĽUDSKEJ KOMÉDIE
Forma: autor vytvára postavy, ktoré predstavujú stelesnenie niektorej ľudskej vlastnosti; opis používa ako súčasť deja
Miesto a čas deja: Paríž, 19. storočie
Téma: všemocnosť peňazí vo francúzskej spoločnosti v 19.
storočí
Idea: nekonečná, sebaobetujúca láska k dcéram
Hlavné postavy: otec Goriot- cestovinár, ktorý prichádza do penziónu ako bohatý človek, no čím je chudobnejší, tým býva vyššie; svoje dcéry vychoval extrémnou láskou (opičou láskou), rozmarne, híčkal ich; vychoval ich tak, aby ich záujmy boli nadradené nad jeho potreby- to sa neskôr obrátilo proti nemu – ignorovali ho, považovali ho za chudáka; v penzióne si rozumie s Eugénom; pred smrťou by mu pomohla láska dcér, ktorú už 10 rokov nedostáva, no to sa nestane
Eugéne de Rastignac- mladý študent z chudobnej šľachtickej rodiny; vie, že ľahšia cesta nahor- do spoločnosti vedie cez salóny a vplyv žien; najprv sa mu páči Anastasia, ale keď pred ňou spomenul otca Goriota, viac si ho nevšímala; zamiluje sa do Delfíny; po Goriotovej smrti si požičal peniaze, aby mu mohol zaplatiť pohreb (v románe môžeme pozorovať zmenu jeho charakteru)
Vautrin- zločinec, ktorý bojuje proti spoločnosti vlastnými spôsobmi
pani Vauquerová- snaží sa zbohatnúť na všetkom a za každú cenu, túži po majetku
Anastasia de Restaud- krajšia a elegantnejšia zo sestier
Delfína- krásna, menej elegantná, milá a úprimnejšia k otcovi
-sestry nemajú dobré vzťahy, v spol., kde žijú nemôžu prejaviť prirodzený cit k otcovi- spoločnosť by ich odsúdila; keď otec dostal porážku Anastasia musela byť na plese, aby dokázala, že má diamanty, ktoré založila a Delfína bola pozvaná k pani de Beauséant; neprišli ani na otcov pohreb- otcovo telo na cintorín odprevadili len dva prázdne koče oboch šľachtických rodov
Jazykové prostriedky: symboly: poschodia penziónu- spoločenský rebríček (bohatší nižšie, chudobný vyššie)
-Vautrin- stelesňuje spoločenské zlo
-zamlčanie otca u Anastasie- odstup medzi spol. vrstvami
rečnícke otázky, dialógy, rozľahlé súvetia…
Znaky:
1. dej sa odohráva v prítomnosti (19. stor. Francúzsko)
2. charakter postavy je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije (Anastasia, Delfína)
3. kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému
4. autor zobrazuje všetky spoločenské vrstvy (chudobní, bohatí; študent, zločinec, šľachtic…)
5. zobrazuje nedostatky spoločnosti (spol. má určité zákony, ktoré sa nesmú porušovať)
6. prostredie, v ktorom žijú postavy , autor dokonale pozná
Myšlienky:
„Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú deti.“
(otec Goriot pred smrťou)
„A teraz uvidíme, kto z koho.“
(Eugéne)
· Herodes a Herodias
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: divadelná hra
Kompozícia: dráma v piatich dejstvách
Čas deja: biblické časy
Téma: ničivá sila nevernej lásky ovplyvnená vášňami
Idea: manželská nevera, ktorá narušila vzťahy medzi hlavnými postavami
Hlavné postavy: Herodes- neskúsený optimista, je neverný svojej manželke, vladár nad štvrtou časťou Palestíny
Tamar- Herodesova manželka
Herodiada- ctižiadostivá, túži po sláve, neverí sladkým rečiam, je neverná manželovi
Filip- manžel Herodiady
Salome- dcéra Herodiady a Filipa
Ján Krstiteľ- biblická postava, idea kresťanstva
Manahen- kladná postava
dva svety: 1. STARÝ ŽIDOVSKÝ- patria tu: Herodes, Herodiada, Salome
2. KRESŤANSKÝ- patria tu: Tamar, Ján Krstiteľ, Manahen
Jazyk: 1. reč viazaná (verše)- 5-stopový jambický nerýmovaný verš
-hovoria tak všetky hlavné postavy (postavy z vyšších vrstiev)
2. reč neviazaná (riadky)- ľudové výrazy, prirovnania
-hovoria tak postavy z ľudu, úradníci, Rimania
3. biblizmy- Ján Krstiteľ
Dejová línia:
I. dejstvo: dej- v meste Tiberias, v predsieni Herodesovho paláca- prípravy na uvítanie kráľa Herodesa- ten sa vráti z Ríma bez kráľovskej koruny na hlave prichádza s ním aj Salome a Herodiada- ako náhrada za jeho manželku Tamar, lebo ona je neplodná; po nejakom čase prichádza Filip po svoju manželku a dcéru
-objavujú sa tu lyrizmy
– vyvíjajú sa charaktery (hlavne Manahen)
-Herodes a Herodiada predstavujú zlo
-Tamar a Ján Krstiteľ predstavujú dobro
II. dejstvo: dej- okolie Galádu; krst Ján Krstiteľa znamená očistu, Jána označili za buriča, dej sa presúva na púšť, po Jána prichádza náčelník a spolu odchádzajú ku kráľovi
-téma II. dejstva: spoločenské postavenie židovského ľudu
III.
dejstvo: dej- hrad Makor
-Salome prejavuje svoje city navonok
-Filipa dal Herodes skoliť a Jána Krstiteľa uväzniť
IV. dejstvo: Ján Krstiteľ je vo väzení; Herodiada svoje ciele dosahuje zlom; rozhodli, že Ján bude oslobodený, no aj napriek tomu zomiera, lebo Salome si žiada jeho hlavu; na rozkaz Ríma má byť Herodes vyhnaný do Galie
V. dejstvo: Tamar odišla, jej otec útočí na hrad; Herodes zvádza Salome a tým pobúri Herodiadu; Herodes znova odchádza do Ríma;
-tragédia končí tým, že Herodiada povie dcére, že Herodes dal zabiť jej otca
· Ežo Vlkolinský
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav:
Útvar: epos
Miesto a čas deja: dedina Vlkolín, koniec 19. storočia
Téma: obraz života na oravskej dedine koncom 19. stor. Idea: problém zemianstva a jeho vzťah k sedliactvu
Hlavné postavy: Ežo Vlkolinský (Ezech, Ezechiel)– mládenec zo zemianskej rodiny, poslušný, pracovitý, hrdý ochotný,
Estera Vlkolinská (Hestera) – Ežova matka, zarytá zemianka, tvrdá, panovačná, hrdá, neústupná, nie veľmi bohatá
Eliáš Vlkolinský – Ežov strýko, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý
Žofka Bockovie – krásna mladá sedliačka; má rada Eža
Benko- syn Eža a Žofky; prítulný, úprimný a neodbitný
Dejová línia: Beňo, Ežov otec, zomiera a Ežovi prikázal, aby si ctil matku a aby ostal verný Bohu. Ežo má rád Žofku Bockovie. Matka mu zakazuje za ňou chodiť a núti ho, aby si zobral jej krstňa. Ežo sa riadi vlastným rozumom, nepoddal sa matke, a tak ho vyhodila. Odchádza k strýkovi, ten ho prijme aj napriek tomu, že je zeman. Vidí v ňom svojho syna, ktorého nikdy nemal, považuje ho za lacnú pracovnú silu. Tým, že ho prijal do svojho domu, sa chcel pomstiť Estere. Po nejakom čase Ežo požiadal Žofku o ruku a ona súhlasila. Konala sa svadba, ktorá bola miestom stretnutia zemanov i sedliactva. Ežo: „Sme rovní! Áno – zeman – nezeman,
v tom rozdielu viac niet.
Estera roky vzdorovala, až sa stretla s malým Benkom, jej vnúčikom. A tak ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopila až nežnosť jej vnúčika a rozhodla sa prijať syna i nevestu do domu.
Záver diela: zmierenie medzi Esterou a Ežom, zmierenie zemanov a sedliakov; definitíve víťazstvo roľníctva nad zemianstvom
Rozdiely medzi zemanmi a sedliakmi: správanie, reč, vystupovanie
Riešenie autora: autor tvrdí, že zemania sú triedou na úpadku a ponúka im dve možnosti:
a) buď sa spoja s ľudom a prežijú
b) nespoja sa a vrstva zemanov zanikne
· Gábor Vlkolinský
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: epos
Miesto a čas deja: dedina Vlkolín, koniec 19. storočia
Téma: úpadok zemianstva na konci 19. stor.
Idea: postupné hospodárske i morálne upadanie poprednej zemianskej rodiny Šimúna Vlkolinského
Hlavné postavy: Gábor Vlkolinský- Ežov bratranec
Šimún Vlkolinský- Gáborov otec
Gáborova matka
Marka Tomášovie- krstňa Estery; Ežo sa s ňou mal oženiť
Vedľajšie postavy: Aladár Farkáš
Zuzka Klocková
Dejová línia: voľné pokračovanie eposu Ežo Vlkolinský; tento epos je útočnejší; autor vidí pokračovanie zemianstva v splynutí s ľudom; dej je ovplyvnený históriou slovenského ľudu (cisársky patent, memorandum)
-Gábor si vybral za ženu Uľku Gažkovie, ale od svadby sa ustúpilo, lebo Gáborova matka začala piť; aj keď je Gábor z vyššej vrstvy rád pomôže po záplavách u Marky Tomášovie; keď sa Šimún dozvie, že Gáborova matka pije, chce ju zabiť sekerou; Marka je veľmi smutná, miluje Eža (aj keď on je už zadaný) a odmieta všetkých nápadníkov; Marka na jar zomiera, miesto stretnutia zemanov a sedliakov je pohreb; v závere eposu Gábor nevidí zmysel, prečo žiť – Ežo mu poradí, aby sa oženil, trebárs aj so sedliačkou (veď aj so sedliačkou sa dá pekne žiť- viď Ežo); autor tento príbeh neuzavrel – až v básni Dve návštevy (list Kukučínovi)- r. 1906 – Gábor sa oženil s dievčaťom od Bockovie
Znaky:
1. materializmus (Gábor a Uľka- odkladajú svadbu- hmotné statky)
2. rozpor dvoch skupín (Aladár Farkáš a Zuzka Klocková
3. hrdina- celá spoločnosť, charakter postáv sa počas deja vyvíja, vplyv spoločnosti
4. prostredie: vyššie vrstvy: Aladár; nižšie vrstvy- sedliaci
5. jazykové prostriedky: súvetia, priama reč, dialógy
6. problém rieši kolektív (priadky, rozhovory mládeže)
7. téma je prítomnosť
Symboly: Vlkolín- predstavuje Vyšný Kubín
priadky- symbol slov. ľudu
Kontrasty: Markina smrť na jar
Aladár Farkáš a Zuzka Klocková
Morálne úpadky: alkoholizmus- Gáborova matka pije
Šimún chce zabiť Gáborovu matku sekerou
Autorov odkaz pre ľud: človek nie je otrokom, ľudia sú si rovní
· Hájnikova žena
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: lyricko-epická skladba
Kompozícia: 18 kapitol, ktoré sú vsadené do epického rámca; na začiatku je lyrická báseň POZDRAV a na konci lyrická báseň ZBOHOM; kapitoly VI., XII. a XIV.
sú piesňové
Forma: 8 a 9-slabičný jambický verš
Téma: oslava života uprostred hornooravskej prírody ä
Idea: nekonečná a obetavá manželská láska
Postavy: Mišo Čajka- čestný, obetavý, chudobný, odvážny, smelý; miluje Hanku aj prírodu
Hanka Čajková- milá, verná, dobrá gazdiná, pracovitá, snaživá
Artuš Villáni- sebecký, panovačný, bezohľadný
Dejová línia:
POZDRAV- oslava prírody
I. kapitola: opis chalupy a kaštieľa – svet chudoby a bohatstva
II. kapitola: smrť starého Čajku- Michalovho otca v tichu prírody; Michal odchádza za starým Villánim a žiada ho o prácu
III. kapitola: Villáni mu dá prácu v horárni po otcovi; nemôže sa stýkať s Hankou, odchádza na vojnu; po príchode domov – na jar – sa s Hankou oženil a priši bývať do horárne
IV. kapitola: život mladomanželov; autor tvrdí, že šťastie spočíva v jednoduchosti, kráse a cti
V. kapitola: cesta do kostola – Hanka Mišovi prerozpráva sen, ktorý pokladá za predtuchu; v kostole celý čas Artuš pozoruje Hanku
VI. PIESEŇ o spoločnej láske, ktorá bude trvať naveky
VII. kapitola: Michal je v lese a Hanka sa pri potoku stretne s Artušom, ktorý je neodbytný a dotieravý
VIII. kapitola: úvaha o plynutí času
IX. kapitola: poľovnícke piesne, autor opisuje krásu jesennej prírody; poľovačka v lesíku (aj Artuš a Michal); Artuš poslal Miša za jeleňom a on odchádza za Hankou do horárne; Hanka sa bráni jeho činom, zoberie z klina záražec a zabije ho, prichádza Michal a vezme celý skutok na seba a na druhý deň sa priznal pred súdom
X. kapitola: Čajku uväznia a Hanka odišla k rodičom, matka ju pochopila, ale otec jej vynadal; jej matka po čase zomrela, a tak Hanka odišla z domu, potulovala sa v zime a pomiatla sa
XI. kapitola: súd – príchod Hanky, ktorá sa priznáva k vražde Artuša
XII. PIESEŇ o Hankinom žiali
XIII. kapitola: Michal zachráni život starého Villániho (lavička cez rieku) a Villáni im odpúšťa
XIV. PIESEŇ hviezd
XV. kapitola: život v horárni sa opäť vracia do normálnych koľají, Hanku k rozumu privedie dieťa a opäť žijú šťastne
ZBOHOM- dielo sa končí pozdravom; autor pozdravuje hory, lesy a dáva im zbohom
Znaky:
1. všetky spoločenské vrstvy
2. rozdiely medzi chudobnými a bohatými (kaštieľ Villániho a horáreň)
3. téma – prítomnosť
4. charakter postavy je ovplyvnený prostredím (Michal – les)
5. autor využíva priamu reč, dialógy a súvetia
Symboly: horáreň – chudoba; pokoj a šťastie
pochybný mrak – zloba (Artuš); Hanka – jednoduchý ľud
Kontrasty: 1. spoločenská úroveň – ľud a šľachta
2. mravná úroveň – mravná čistota a zhýralosť
3. situačná úroveň – obraz tichej prírody pred dramatickými situáciami
Jazyk diela: postavy a prostredia sú rozlíšené jazykom (deti- dialektizmy; súd- právnické termíny); hviezdoslavovské novotvary (van, hviezdka); využíva ľudovú slovesnosť; čos’, kedy’s, preds’, môž’, ač’…
Jazykové prostriedky: metafory, personifikácie, prirovnania, zvukomaľba, anafory, pleonazmus, hyperbola, klimax (stupňovanie významu po sebe nasledujúcich slov)
Záver diela: autor končí dielo zmierením Čajku s Villánim, čiže zmierením ľudu a šľachty
„Pozdravujem Vás, lesy, hory, Kam kročíš, myseľ prijme jas
z tej duše pozdravujem vás! a duša krídla od sokola…
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí. z tej duše pozdravujem vás!
Pozdravujem vás, lesy, hory,
pri odobierke nastokrát
· Suchá ratolesť
Autor: Svetozár Hurban Vajanský
Útvar: román
Kompozícia: 10 kapitol; dej je rámcovaný dvoma scénami:
na začiatku: Cesta kočom Vanovských
na konci: Cesta kočom Vanovských takmer po roku
Forma: často v úvode kapitol nájdeme pôsobivé opisy prírody, priame charakteristiky a opisy postáv; v odbočeniach využíva rozprávanie a využíva tiež retrospektívu
Miesto deja: Rudopolie
Téma: problém zemanov
Idea: v postave S. Rudopoľského zobrazuje typ zemana, ktorý by bol na prospech slov. národu
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský- mladý sčítaný zeman, ktorý študoval vo Viedni, pretože si myslel, že zahraničie ponúka iné možnosti, aké sú na Slovensku; do Rudopolia sa vrátil, lebo po svojich predkoch zdedil kaštieľ; je to aj veľmi talentovaný maliar; táto postava sa počas deja mení
Mária Vanovská- statkárka, krásna, mladá žena, ktorá slúži Rudopoľskému ako model; medzi ľuďmi sa cíti opustená; Stanislav vniesol do jej života eleganciu a vzruchy
Karol Vanovský- statkár, je za slovenskú vec, kandiduje vo voľbách, jeho jedinou starosťou je hospodárstvo; aj pod jeho vplyvom sa Stanislav mení
Anna Belinská- chovanica Karola a Márie Vanovských; milá, nie veľmi pekná; postupne stráca zrak, až oslepne, na konci diela zomiera
Albert Tichý- učiteľ, predstaviteľ inteligencie, je za slovenskú vec; pod jeho vplyvom sa najviac mení Rudopoľský
Adela Rybárička- mladá, rozšafná vdova, pôsobí ľahtikársky, v skutočnosti jej ale záleží na dobrom mene
Dejová línia: Stano Rudopoľský sa rozhodol vrátiť do Rudopolia po dvadsiatich rokoch a natrvalo sa usadiť v kraji svojich predkov.
Anna bola práve v knižnici, keď sem prišiel Stano. Obyvatelia Rudopolia nevedeli, čo si myslieť o staro-novom obyvateľovi. Jeho starý otec tu bol veľmi nepopulárny človek a ľudia ho nemali radi. Najčastejšie navštevoval dom Vanovských. Mária mala jeho sympatie. Tu sa spoznal s učiteľom Albertom Tichým a Annou. Jednou časťou ľudí v Rudopolí sú Maďari a druhou Slováci. Albert si všimol, že Stano nechápe národný život. Rozhodol sa, že mu porozpráva o Slovákoch, o národe a o literatúre. Stano postupne získaval kladný názor na národ. Zo strany Tichého pôsobila naňho hlave jeho osobnosť. Anna s Albertom si sľúbili vernosť a zasnúbili sa. V rodine Vanovských to bola dobrá správa. Na Vodíne sa zišli ľudia z Rudopolia a okolia. Bola tu aj Adela Rybárička. Nemala žiadny milostný románik a zakladala si na mravných hodnotách, hoci žila dosť výstredne. Adela sa zoznámila so Stanom. Vytvoril si na ňu záporný názor, no v skutočnosti naňho zapôsobila. Pri tomto výlete sa stretli obe skupiny – Maďari aj Slováci. Anna strácala zrak, začala slepnúť. Nechcela ublížiť Albertovi, a tak mu odkázala, že ho nenávidí, aby na ňu zabudol a že ho celý čas klamala Albert nechápal, čo sa stalo. Stano si uvedomil, že Adelu miluje. Bola priateľkou Márie a dobre vychádzala s Vanovskými. To sa mu veľmi páčilo. Albert Tichý sa rozhodol odísť z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz o odchode a zbierka rukopisov. Stano konečne úplne pochopil krásu slovenskej poézie a pridal sa k Slovákom. Pripravovali sa voľby. Anna oslepla. Ráno sa vrátil Albert a od Stana sa dozvedel, čo je s Annou. Anna sa nesmierne potešila, že Albert prišiel a rozhodol sa ostať pri nej. Stano sa v krčme ostro pohádal so Svatnayom. Konali sa voľby. Zvíťazil Pelmány. V dome Vanovských prežívali ťažké chvíle. Annina choroba sa zhoršovala. Po niekoľkých dňoch zomrela. Stano myslel na Adelu, na Svatnaya, na súboj. Adela sa oňho starala celý čas a tým sa ich láska ešte viac otužila.
Keď sa uzdravil, požiadal Adelu o ruku a mesiac boli manželia.
Jazyk diela: postavy aj rozprávač hovoria kultivovanou slovenčinou s využitím cudzích slov (koketa, šminky, fanatický, rezignácia, tenor, improvizovaný, diplomat…)
Problém zemanov u Vajanského: autor vedúcu úlohu pripisuje zemanom a tvrdí, že je to trieda, ktorá je schopná viesť slovenský národ, ak sa spojí s inteligenciou (spojenie Rudopoľského a Tichého) a ľud je podľa neho druhotnou masou
„suchá ratolesť“ = samotné zemianstvo
· Neprebudený
Autor: Martin Kukučín
Útvar: poviedka s tragickým koncom
Forma: konflikt autor ukončil tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že smrť je pre Ondráša vykúpením
Miesto deja: dedina Lenovec a jej okolie
Téma: ľudský a spoločenský súcit aj za cenu klamstva
Idea: tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu
Postavy: Ondráš Machuľa- je tak majstrovsky psychologicky stvárnený, že patrí k najkrajším postavám slovenskej prózy; Ondráš má svoj vlastný husí svet a nikoho viac nepotrebuje; „Ondráš je veru biedny tvor. Kto len pozrie naň, musí ho poľutovať. Ľudia s útrpnosťou hľadia naň a s istou šetrnosťou sa správajú k nemu ako k malému, slabému dieťaťu. Len on sám sa nedrží za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede. Ba zdá sa, že sám seba drží za pekného, lebo často zastane ne brehu močidla a márnivo sa prizerá do jeho nečistej hladiny. Vkus má, vie rozoznať pekné od mrzkého – no o svojej osobe s&uacut