Obsah

Po smrti zemana Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena Estera a jediný syn Ežo.Žili v zhode, pretože Ežo vždy matku poslúchal. No jednej májovej noci sa Ežo spolu s dedinskými mládencami vybral stavať dievčatám máje. Ežo postavil jedličku pred dom Žofky Bockovie – najkrajšej dievčine vo Vlkolíne.Lenže matka sa dozvie čo urobil a povie mu, že pokiaľ bude ona žiť, on si tú sedliačku za ženu nevezme.Ona mu už nevestu vybrala – svoju krstnú dcéru, Marku Tomašovie, zemianku. Ežo však nesúhlasí a matka mu povie, že celé gazdovstvo je jej a jemu otec nenechal nič. Po hádke ho vyženie z domu s tým, že už nie je jej syn. Ežo nachádza útočisko u strýka Eliáša Vlkolinského, Beňovho staršieho brata. Ten Eža víta s otvorenou náručou. Vidí v ňom syna, ktorého nemá. Podľa neho to bude sladká pomsta Beňovej žene – Estere. Estera Eža čakala, no neprišiel. Keď sa od slúžky dozvedela, že je u Eliáša, plakala. Ežo sa navštevoval svoju milú – Žofku Bockovie.
Raz prišla za Esterou Tera Jonkovie – dedinská dievčina a ľutovala ju, že je na celé gazdovstvo sama. No Estera jej povedala, že všetko predá Židovi, a potom si bude dobre žiť.

Tera s touto informáciou bežala k Ežovi, a tak ho chcela prinútiť nech sa vráti domov, lenže strýko sa ho zastal a povedal, že nepôjde.
Po čase Esteru navštívi Zuzana, Eliášova sestra, chudobná vdova s niekoľkými dcérami.

Nahnevaná Estera sa rozhodne, že si od nej vyžiada jednu dcéru, ako náhradu za Eža.
Zuzanu to spočiatku prekvapuje, ale uvedomuje si, že jej dcéra sa tam bude mať lepšie ako u nej. A tak sa rozhodne jej dať svoju najmladšiu dcéru – Uličku.
U Bockov bol Ežo vítaný – veď to bol mládenec ako sa patrí – usilovný, pracovitý. Nanastal deň, keď Ežo so strýkom išli do Bockov žiadať Žofku o ruku. Žofia súhlasila, a tak im celá rodina požehnala a bola hostina.
Svadba bola v pondelok. Všetci boli vyobliekaný ako sa patrí. Po obrade sa všetci vybrali najprv do Bockov. Tu sa zabávali, tancovali, jedli. Tu si začali vymieňať názory strýko Eliáš so sedliakom Blažkom, zrazu sú proti sebe sedliaci a zemania. Zemania dokazujú svoju nadradenosť nad sedliactvom a svoje práva. Vtedy sa Ežo prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov. No o polnoci, keď bol čas čepčenia, vzali ju do inej miestnosti a za spevu piesni sa lúčila zo zeleným vencom a dávali jej čepiec ako je u vydatých dievčat zvykom. Lenže ešte predtým sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Do domu prišiel Esterin posol a doniesol veľkú krabicu, kde bol zlatý čepiec s drahými kamienkami a perlami. Ten jej dali na hlavu a znovu všetci tancovali a hodovali. V tretí deň svadby sa všetci vybrali k Eliášovi. Na jeho veľké zahanbenie boli dvere zavreté a stoly boli prázdne.

No po malej chvíli sa stoly zaplnili rozličným jedlom a pitím. Hostina trvala až do bieleho rána.
V posledný deň svadby sa Bocko s Eliášom hádali, kde budú mladomanželia bývať. Nakoniec sa dohodli, že bývať budú u Bockov na statku. Estera zatiaľ sama pracovala na gazdovstve, aby zabudla na trápenie so synom. Ako roky ubiehali, nedokázala sa zmieriť so skutočnosťou. Po piatich či šiestich rokoch šla raz Estera z poľa domov, ked jej zrazu malý chlapček objal kolená. Keď sa dozvedela, že je to Ežov syn Benko, nahnevala sa. Chlapček ju nazval starou mamou a pźtal od nej jablko. Nakoniec mu dala plný klobúk jabĺk. Jej studené srdce obnäkčí až jej vnúčik, a tak sa rozhodne prijať syna s nevestou do dom