Tvorba autora

Tvorbu Hviezdoslava delíme na štyri skupiny: 1.Lyrika

                                                                           2.Epika

                                                                           3. Dráma


                                                                           4.Preklady

Lyrika
Jeho celá lyrická tvorba je inšpirovaná prírodou a ľudom v jeho rodnom kraji. S prírody čerpá svoje námety a stáva sa mu nenahraditeľnou súčasťou jeho života. Je preňho symbolom pokoja a spravodlivosti. V jeho lyrických dielach nachádzame ideu pravdy, dobra, krásy a spravodlivosti.
Sonety (1886)
Cyklus, ktorý vychádzal v Slovenských pohľadoch. Pozostáva z 21 zneliek. Má takmer bezchybný sylabotonický verš. Sonety sú prvým väčším znelkovým cyklom v modernej slovenčine a súčasne v sylabotonickom veršovom systéme, nastoľujú protiklad medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutočnosťou. Poézia je básnikom vnímaná ako niečo nadpozemské, skúma záhady vesmíru, hľadá únik do sveta fantázie ale nakoniec po zvážení si uvedomuje svoje stále miesta na Zemi
Letrosty (1885 – 1896)
V tomto diele autor na začiatku určil základné vlastnosť svojej poézie, úprimnosť. Myšlienková jasnosť sa tu spája predovšetkým s úctou k prírode a prirodzenosti človeka, nerozlučne spätej s odporom k lži, falši a krivde.
Letorosty 2
V tomto diele sa prejavuje smútok autora spôsobený úmrtím matky, otca a po roku aj brata. Dielo je plné zúfalstva a beznádeje. Smrť jeho najbližších ho núti zamyslieť sa nad podstatou ľudského života. Charakterizuje sa ako „sirý hlahot vobujúceho sa púšti“
Letorosti 3
V tomto diele je viditeľný prechod od osobných hodnôt autora ku komplexnejším hodnotám života slovenského ľudu. V tomto diele ostro kritizuje príživníctvo a vykorisťovanie. Nachádzajú sa tu tiež niektoré spomienkové básne na jeho najbližších.
Žálmy a hymny (1885 – 1895)
V tomto diele sa autor búri proti bohu, že opustil slovenský národ a žiali nad postavením slovenského národa. Autor tiež porovnáva skutočnosť zo svojimi predstavami o živote slovenského národa.
Prechádzka jarom a Prechádzka letom
Tieto cykly patria k najjasavejším miestam Hviezdoslavovej poézie a predstavujú prírodu ako všadeprítomnú a vesmír udržujúcu silu. Prejavuje sa tu kritika buržoázie vlastného národa.
Stesky
Sú tu zahrnuté básne z konca jeho pôsobenia v Námestove a zo začiatku príchodu do Dolného Kubína. Vyjadruje tu akýsi smútok nad svohou starobou a prichádzajúcim predvečerom jeho smrti.

                    
Dozvuky
V tomto cykle autor manifestálne zdôrazňuje svoju prvotnú úlohu a to slúžiť ľudu. Pozdravuje tiež zástancu Slovákov nórskeho básnika Bjornsona, lúči sa so životom a verí v slovenský národ a v jeho budúcnosť.
Krvavé sonety
Boli napísané v roku 1919 a sú jeho najväčším dielom. Je to reakcia na 1. svetovú vojnu. Cyklus je ostrou kritikou vojny a autor oslavuje mier od ktorého očakáva spravodlivosť pre všetky národy aj pre každého jednotlivca, záruku hmotného dostatku,  možnosti duchovného rastu, česť práci a odsúdenie vykorisťovania a príživníctva. Tento cyklus sa skladá z 32 zneliek, ktoré napísal krátko po vypuknutí vojny.
Epika
Hviezdoslavove cieľavedomé úsilie o veľkú epiku vyplýva predovšetkým z jeho túžby predstaviť národnú skutočnosť v monumentálnych, no živých a predovšetkým pravdivých obrazoch. To sa odzrkadľuje v jeho dielach ako napríklad Poludienok, Bútora a Čútora, Na obnôcke, VečeraNa žatvu. Jedným z ďalších okruhov sú básne s biblickou tematikou ako Agar, Ráchel, Kain, Sen ŠalamúnovVianoce. Zvlášť rozsiahle miesto zaujímajú epické básne, ktoré začal písať po roku 1900 a ktoré nazval „kratšou epikou“ Zaberajú rozsiahle kompozície (Na Luciu) i celkom krátke balady (Zuzanka Hraškovie, Pri kaplici). Táto tvorba je tematicky rôznorodá
Hájnikova žena (1884 – 1886)
Znamená nový vyšší stupeň vo veršovanej epike. Na scénu prichádza konkrétny ľudový živel, ktorý sa zráža s odumierajúcou šľachtou. Tragický konflikt je osnovaný na pokusoch mladého šľachtica Artuša Villániho zviesť Hanku Čajkovú, hájnikovu ženu, ktorá ho napokon v sebaobrane zabije a zošalie z toho. Jej muž vezme vinu na seba, ale po jej pravdivej výpovedi ho súd oslobodí. Hankino pomätenie pominie, keď sa jej narodí dieťa. Tento dej je opradený opismi hôr zastupujúcich rýdzi a mravný život ľudu, do ktorého – ako do hory – zatína starý skazený svet.
Ežo Vlkolinský
Toto dielo nastoľuje problematiku autorovi dobre známu z detstva, ale aj z doby jeho písania. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča. Matka ho síce vydedí, no prichýli ho ešte pyšnejší zeman – jeho strýko, ktorý iba navzdory nenávidenej švagrinej vystrojí synovcovi svadbu. Záver skladby smeruje ku uzmiereniu matky zo synom zásluhou vnúčaťa. Táto scénka patrí k najdojímavejším v slovenskej literatúre.
Gábor Vlkolinský
Toto dielo je akýmsi voľným pokračovaním Eža Vlkolinského. Autor v ňom zachytáva obraz rozkladu a hynutia zemianstva( autor prichádza k rovnakému záveru ako v Ežovy Vlkolinskom, lenže
iným spôsobom). Dej zobrazuje postupné hospodárske i morálne upadanie poprednej zemianskej rodiny Šimúna Vlkolinského.
Dráma
Už v mladosti publikoval tri romantizujúce hry – Vzhledanie, Pomsta, Otčim
Jeho vrcholným dramatickým dielom je však Herodes a Herodias.
Námet na túto drámu autor preberá z biblie a vykresľuje v nej krutovládcu Herodiasa stelesňujúceho úpadok vládnucich vrstiev.
Preklady
Pre obdobie Hviezdoslavovej tvorby späté z Dolným Kubínom, je popri lyrike a kratšej próze príznačná práve bohatá prekladateľská činnosť. Hviezdoslav prekladal z viacerých jazykov (angličtiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny a ruštiny).Medzi autormi prekladaných diel môžeme nájsť mená ako Shakespeare, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz, Slowacki a Petőfi. Tvorba týchto autorov ho totiž najviac priťahovala a bola nevysychajúcou studňou námetov pre jeho diela.
Hviezdoslav bol básnicky činný vyše pol storočia. V jeho poézií sa odráža nielen „malý“ osobný svet, ale aj „veľký“ svet národný, ba všeľudský. Jednota týchto troch úrovní: individuálnej, národnej a všeľudskej pretrváva Hviezdoslavovou poéziou na jeden zo základných kameňov slovenskej národnej literatúry a zároveň znamená trvalý vklad a prínos do hodnôt svetovej literatúry.