Zemianstvo

Zemania boli už oddávna privilegovanou skupinou. Boli nedielnou súčasťou feudálnej spoločnosti počas dlhého obdobie, preto je prirodzené, že sa ich témou zaoberala aj slovenská literatúra. Avšak ani v jednom období, neboli vykresľovaní, ako ideálna, mravne čistá vrstva. Vyskytli sa výnimky, najmä v 1.vlne realizmu, kde boli niektoré postavy zemanov silne idealizované. Národne uvedomelí Slováci sa snažili nájsť vrstvu, ktorá by bola schopná slovenský národ vytiahnuť spod jarma. Práve v tomto období maďarská vládnuca vrstva začala stupňovať národnostný útlak a narastali aj zlé sociálne podmienky. Národ nemal priveľkú ochranu politických a kultúrnych inštitúcií pred maďarizáciou a preto mnohí emigrovali.

Práve preto, že aj slovenskú politiku reprezentovali vzdelanci pochádzajúci z ľudových vrstiev, no čiastočne aj predstavitelia šľachty(len v minimálnej miere) a nastupujúci priemyselníci. Ich náhľady na politickú orientáciu, taktiku i problematiku slovenského národa sa začali rozchádzať. Turčiansky Svätý Martin, ktorý s stal po založení Matice slovenskej (1863) kultúrnym strediskom národných hnutí, bol často viac na obtiaž ako na pomoc, pretože bol nevýhodne položený a nie veľmi husto obývaný. Napriek tomu sa sem presťahovali viacerí národovci a začali tu tvoriť, vo viere, že pomôžu svojmu ľudu. V roku 1870 tu začali pravidelne vychádzať NÁRODNÉ NOVINY. Istý čas ich redigovali Vajanský, či  Škultéty. Boli sústredení okolo Slovenskej národnej strany a predstavovali takzvanú STARÚ ŠKOLU.  Druhým prúdom bola tzv. NOVÁ ŠKOLA, ktorá vydávala Slovenské noviny. Tento prúd sa delil ešte na hlasistov a prúdistov, skupiny zoskupené okolo novín HLAS a PRÚDY.