Životopis autora

Občianskym menom Pavol Országh Hviezdoslav. Pochádzal z roľníckej zemianskej rodiny. Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Po skončení ľudovej školy ho rodičia dali k bezdetnému strýkovi Jánovi, ktorý ho mal adoptovať. Tu strávil tri roky. Po strýkovej smrti študoval na gymnáziu v Kežmarku a Miškovci. Tu dostáva pomenovanie „mladý Goethe“ za písanie básní po nemecky. K slovenčine ho vrátili až oravskí národovci, ktorí vlastným nákladom vydali jeho prvotinu z názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbrovského (1868). V roku 1870 zmaturoval v Kežmarku a v jeseni toho istého roku odišiel na právnickú akadémiu do Prešova. Po roku štúdia zredigoval spolu s Kolomanom Banšellom almanach Napred. Tento zborník však vzbudil prudký odpor staršej generácie, a preto mu uzavreli publikačné možnosti v časopise Orol. Neskôr v roku 1974 pôsobil ako praktikant na súde v Dolnom Kubíne, pre verejné vystúpenie na obranu slovenských gymnázií mu však hrozilo prepustenie z funkcie. V apríli 1876 dostal funkciu podsudcu a v máji toho istého roku si vzal za ženu Ilonu Novákovú, dcéru miestneho Dolnokubínskeho evanjelického seniora Samuela Nováka. V roku 1877 po prvý raz použil pseudonym Hviezdoslav, pravda pre tento pseudonym sa rozhodol už dva roky predtým. Neskôr odišiel do Námestova kde ako samostatný advokát prežil 20 rokov, ktoré boli jeho najplodnejšími rokmi. Jeho tvorba súvisela s prostredím Babej hory a roľníckym ľudom. Veľmi kriticky sa začína vyjadrovať k pánom a naopak život dedinského ľudu ho zaujal. Hviezdoslav sa ostro vyjadroval proti slovenskej inteligencii, ktorá pasívne čakala na podnet z vonku. Po 20 rokoch sa vracia do Dolného Kubína kde veľa tvorí ale aj prekladá. Tu ho zasiahla 1. svetová vojna a ako protest v roku 1919 napísal Krvavé sonety, ktoré boli ostro zamerané proti vojne.

      Bol hlásateľom Česko – Slovenskej jednoty. Dožil sa jej v 70 rokoch keď jeho narodeniny oslavoval celý Český a Slovanský národ. Karlova univerzita ho dokonca poctila čestným doktorátom a stal sa predsedom Matice slovenskej. Po prekročený sedemdesiatky začal chorľavieť a nepomohlo mu ani liečenie v Prahe. Umrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne kde je aj pochovaný.