– mäkkým srdcom synovým
personifikácia – tak prešla jeseň
– slnko sa zarazilo
– rozleteli sa sťa pracovité včely
prirovnanie – po ňom ako modrým kobercom si vykračuje slnce
– hlukot zvíril ako v jazierci
apanostrofa – nado všetko boha nespusť sa

Práve preto, že aj slovenskú politiku reprezentovali vzdelanci pochádzajúci z ľudových vrstiev, no čiastočne aj predstavitelia šľachty(len v minimálnej miere) a nastupujúci priemyselníci. Ich náhľady na politickú orientáciu, taktiku i problematiku slovenského národa sa začali rozchádzať. Turčiansky Svätý Martin, ktorý s stal po založení Matice slovenskej (1863) kultúrnym strediskom národných hnutí, bol často viac na obtiaž ako na pomoc, pretože bol nevýhodne položený a nie veľmi husto obývaný. Napriek tomu sa sem presťahovali viacerí národovci a začali tu tvoriť, vo viere, že pomôžu svojmu ľudu. V roku 1870 tu začali pravidelne vychádzať NÁRODNÉ NOVINY. Istý čas ich redigovali Vajanský, či  Škultéty. Boli sústredení okolo Slovenskej národnej strany a predstavovali takzvanú STARÚ ŠKOLU.  Druhým prúdom bola tzv. NOVÁ ŠKOLA, ktorá vydávala Slovenské noviny. Tento prúd sa delil ešte na hlasistov a prúdistov, skupiny zoskupené okolo novín HLAS a PRÚDY.

3) Žalmy a hymny – (1885-1895) – básnik tu porovnáva svoje predstavy o živote a ľudstve sa skutočným stavom sveta. Žiali nad postavením slovenského národa, búri sa voči Bohu, že opustil národ.
 
4) Prechádzky jarom a Prechádzky letom – zdrojom inšpirácie je príroda v mnohorakých podobách. Jej úchvatná krása, nezničiteľná sila a schopnosť neustálej regenerácie vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva, ktorá sa tak isto obnovuje novými a novými generáciami.
 
6) Stesky – napísal ich po príchode z Námestova do Dolného Kubína, sú žalostným povzdychom nad tým, že zostarol, prešla jar i leto jeho života a nadišla jeseň – báseň Ach, nie som viac ten, čo som býval.

7) Dozvuky – základným motívom je myšlienka staroby, lúčenia sa so životom, básnik však verí v ľud, v jeho lepšiu budúcnosť – báseň Ľud sa budí, ľud sa budí.
 
Krvavé sonety – napísal ich v roku 1919, sú najväčším dielom Hviezdoslava, obsahujú 32 sonetov. Vojna, mier, všeľudské otázky. Autor reaguje na poníženú a pošliapanú ľudskosť v čase 1. sv. vojny. Vytvoril otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo. Trápi ho otázka kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. Hoci nenachádza priamu odpoveď, tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín, národov založený prospechárstve. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. Ostro obžalúva nemilosrdne súdi buržoáznu spoločnosť, jej vzdelanosť i kultúru, ale aj pokrytectvo kresťanstva, ktoré nedokázalo zabrániť krviprelievaniu. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud Slovanstva a vlastného národa.
V záverečných sonetoch tohto "spevu o krvi" vyslovuje túžbu po miery i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.

EPIKA:
Je písaná len vo veršoch, hlavnou témou je života ľudu, autor sa sústredil na vykreslenie jednotlivých postáv svojich diel. Vytvoril veľké epické skladby a menších básnických poviedok utvoril navzájom súvisiace obrazy, najmä zo života dedinského ľudu: Poludienok(1891), Večera(1892), , Na obnôcke(1889),Na žatvu(1890) a Bútora a Čutora(1888), v ktorej ide o susedský spor, ktorý rozoženie láska ich detí.
Ďalší okruh tvoria básne s biblickou tematikou: Agar(1883)-osud Agar a jej syna Izmaela po vyhnaní Sárou, Abrahámovou manželkou, ich postavenie symbolizuje postavenie Slovenska v Uhorsku.
                    V Ráchel(1891),tiež môžeme nájsť symbol utrpenia národa. Kain(1893), Sen Šalamúnov(1900), Vianoce(1897)-historická tématika vývoja ľudstva.
Rozsiahle miesto zaujímajú básne, ktoré Hviezdoslav začal písať po roku 1900, básnik ich nazval kratšou epikou – Zuzanka Hraškovie, Na Luciu, U kaplice.
Hájnikova žena(1884-1886): je lyricko – epická skladba, opisuje život ľudí na Orave a ich súžitie s prírodou. Dej sa odohráva pod Babou horou, Miško Čajka je hájnikom, má mladú ženu Hanku, prežívajú šťastné chvíle, no nie dlho. Ich pokojný a šťastný život naruší mladý Artuš Villáni. Usporiada poľovačku a Artuš sa nebadane vytratí z poľovačky s úmyslom zmocniť sa Hanky. Hanka sa bráni, zabije ho. Miško je hrdý na vernosť svojej ženy, zoberie vinu sa seba a uväznia ho. Hanka sa z toho zblázni, príde na súd a povie pravdu. Miška oslobodia a spolu odchádzajú do hôr.
V epose Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský sa Hviezdoslav zaoberá otázkou zemianstva, zdôrazňuje v nich upadajúce zemianstvo, ktoré prestalo hrať dôležitú úlohu v spoločnosti a proces splývania zemianstva so sedliackou vrstvou. V obidvoch dielach dochádza k prechodu postáv, ale prebiehajú súčastne.
Ežo Vlkolinský (1890):dej sa odohráva vo Vlkolíne-Vyšnom Kubíne, hlavné postavy:

Konflikt deja sa zakladá na protiklade vzťahu zemianstva a ľudu. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku. Vyhnaný z domu, uchýli sa k strýkovi Eliášovi, nepriateľovi jeho nebohého otca i matky. Strýko Eliáš vystrojí Ežovi svadbu. Na svadbe dochádza k roztržke medzi zemanmi a sedliakmi. Zmieri ich Ežov syn Belo.
Gábor Vlkolinský(1901): je epická skladba, je voľným pokračovaním eposu s pokrokovou myšlienkou, že zemianstvo dohralo už svoju úlohu. Hviezdoslav tu ukazuje hospodársky i mravný úpadok zemianstva v plnej miere. Jeho jedinou záchranou je splynutie so sedliackou vrstvou. Hviezdoslav zobrazuje jeho hynutie problematikou alkoholizmu v obraze Gáborových rodičov, spočiatku len matky neskôr aj otec Šimon, ktorí prepijú celý majetok. Gábor je nešťastný, odmieta ho každá bohatšia dievčina. Chce sa zmárniť, nakoniec však poslúchne radu Eža a ožení sa s dievčaťom zo sedliackej rodiny Blažkovcov.

DRAMATICKÁ TVORBA:
V počiatkoch jeho dramatickej tvorby vznikli hry: Vzdelanie, Pomsta, Otčim. Vrcholným dramatickým dielom je historická tragédia Herodes a Herodias(1909): námet čerpal z Biblie. Herodes a jeho manželka Herodias stelesňujú úpadok vládnucich vrstiev. Herodes je nadutý krutovládca,ktorému ide iba o rozšírenie a upevnenie svojej moci.Herodiada jeho druhá manželka tiež týži po moci a bohatstve.Johhan-Ján Krstiteľ je vzorom morálky a tlmočníkom Hviezdoslavových myšlienok. Je kritikom ich životného štýlu a hlásateľom náboženstva. Herodesa a Herodiadu stihne zaslúžený trest(musia odísť do vyhnanstva). Tragédia má päť dejstiev a je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.

PREKLADY:
Hviezdoslav prekladal a anglickej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ruskej literatúry. Priťahovali ho svetoví autori: Shakespeare, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz a Slowacki, Petofi, Mácha.

1. vlna slovenského literárneho realizmu (1880 – 1890):
V tomto čase vstupujú do slovenskej literatúry Svetozár Hurban – Vajanský, P. Országh – Hviezdoslav, Terézia Vansová, Elena Maróthy – Šoltésová, Martin Kukučín a ďalší. V poéziu realizmu presadil nový sylabotonický veršovaný systém a širšiu škálu veršovaných foriem i básnických výrazových prostriedkov. Píšu sa lyrické a lyricko-epické skladby, tiež mnohotvárne formy lyrických básní a cyklov (Hviezdoslav). Zmenil sa umelecký štýl prózy – spôsob myslenia dedinského človeka sa premietol do umeleckého jazyka, ktorý má charakter ľudového hovorového jazyka poznačeného štylistickými osobitosťami toho ktorého autora,
Zo žánrového hľadiska prevláda krátky útvar: kresba, črta, poviedka, novela, román. Umelecky najmenej rozvinutým druhom je dráma. Najlepšou divadelnou hrou od 1. vlny slovenského realizmu bola Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias. V 60. a 70. rokoch sa stáva kultúrnym mestom Martin, vychádzali tu časopisy (Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník), žilo tu veľa národných dejateľov (K. Kuzmány, S. H. Vajanský, J. Škultéty, E. M. Šoltésová), vzniká tu kníhtlačiareň, neskôr Kníhkupectvo – nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť.
 

Tera s touto informáciou bežala k Ežovi, a tak ho chcela prinútiť nech sa vráti domov, lenže strýko sa ho zastal a povedal, že nepôjde.
Po čase Esteru navštívi Zuzana, Eliášova sestra, chudobná vdova s niekoľkými dcérami.

Nahnevaná Estera sa rozhodne, že si od nej vyžiada jednu dcéru, ako náhradu za Eža.
Zuzanu to spočiatku prekvapuje, ale uvedomuje si, že jej dcéra sa tam bude mať lepšie ako u nej. A tak sa rozhodne jej dať svoju najmladšiu dcéru – Uličku.
U Bockov bol Ežo vítaný – veď to bol mládenec ako sa patrí – usilovný, pracovitý. Nanastal deň, keď Ežo so strýkom išli do Bockov žiadať Žofku o ruku. Žofia súhlasila, a tak im celá rodina požehnala a bola hostina.
Svadba bola v pondelok. Všetci boli vyobliekaný ako sa patrí. Po obrade sa všetci vybrali najprv do Bockov. Tu sa zabávali, tancovali, jedli. Tu si začali vymieňať názory strýko Eliáš so sedliakom Blažkom, zrazu sú proti sebe sedliaci a zemania. Zemania dokazujú svoju nadradenosť nad sedliactvom a svoje práva. Vtedy sa Ežo prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov. No o polnoci, keď bol čas čepčenia, vzali ju do inej miestnosti a za spevu piesni sa lúčila zo zeleným vencom a dávali jej čepiec ako je u vydatých dievčat zvykom. Lenže ešte predtým sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Do domu prišiel Esterin posol a doniesol veľkú krabicu, kde bol zlatý čepiec s drahými kamienkami a perlami. Ten jej dali na hlavu a znovu všetci tancovali a hodovali. V tretí deň svadby sa všetci vybrali k Eliášovi. Na jeho veľké zahanbenie boli dvere zavreté a stoly boli prázdne.

No po malej chvíli sa stoly zaplnili rozličným jedlom a pitím. Hostina trvala až do bieleho rána.
V posledný deň svadby sa Bocko s Eliášom hádali, kde budú mladomanželia bývať. Nakoniec sa dohodli, že bývať budú u Bockov na statku. Estera zatiaľ sama pracovala na gazdovstve, aby zabudla na trápenie so synom. Ako roky ubiehali, nedokázala sa zmieriť so skutočnosťou. Po piatich či šiestich rokoch šla raz Estera z poľa domov, ked jej zrazu malý chlapček objal kolená. Keď sa dozvedela, že je to Ežov syn Benko, nahnevala sa. Chlapček ju nazval starou mamou a pźtal od nej jablko. Nakoniec mu dala plný klobúk jabĺk. Jej studené srdce obnäkčí až jej vnúčik, a tak sa rozhodne prijať syna s nevestou do dom

1. Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch 
2. Fiodor Michailovič Dostojevskij: Zločin a trest 
3. Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier 
4. Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Kareninová 
5. Honoré de Balzac: Otec Goriot 
6. Pavol Országh Hviezdoslav: Herodes a Herodias 
7. Pavol Országh Hviezdoslav: Ežo Vlkolinský 
8. Pavol Országh Hviezdoslav: Gábor Vlkolinský 
9. Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena 
10. Svetozár Hurban Vajanský: Suchá ratolesť 
11. Martin Kukučín: Neprebudený 
12. Martin Kukučín: Rysavá Jalovica 
13. Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie… 
14. Martin Kukučín: Dom v stráni 
15. Jozef Gregor – Tajovský: Maco Mlieč 
16. Jozef Gregor – Tajovský: Apoliena 
17. Jozef Gregor – Tajovský: Mamka Pôstková 
18. Jozef Gregor – Tajovský: Pastierča 
19. Jozef Gregor – Tajovský: Statky – zmätky 
20. Božena Slančíková – Timrava: Skon Paľa Ročku 
21. Božena Slančíková – Timrava: Ťapákovci 
22. Božena Slančíková – Timrava: Bez hrdosti 
23. Božena Slančíková – Timrava: Hrdinovia 

· Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch 
Autor: Ján Palárik 
Útvar: divadelná hra- veselohra 
Kompozícia: div. hra v troch dejstvách 
Forma: autor využíva zámenu dvojitú zámenu postáv, aby poukázal na charaktery jednotlivých postáv a aby dosiahol komickosť situácie, prvky ľudovej slovesnosti (ľud. piesne, porekadlá) 
Miesto deja: kaštieľ grófky Hrabovskej (Turiec) 
Téma: zmierenie šľachty a ľudu + zmierenie Slovákov a Maďarov 
Idea: sila lásky a priateľstva 
Hlavné postavy: grófka ELIZA HRABOVSKÁ- sirota, veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu 
MILUŠA- dcéra učiteľa, ktorá je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku; je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu 
barón ĽUDOVÍT KOSTROVICKÝ- snúbenec grófky Hrabovskej, úprimný v citoch; má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom- maďarón 
inžinier ROHON- priateľ baróna zo študentských čias; pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený; veľký Milušin vplyv- vráti sa k Slovákom 
Orieška- dedinský rechtor, Milušin otec; statočný a múdry človek 
komorná CAPKOVÁ- nafúkaná a nesympatická slúžka; veľmi povýšenecká k služobníctvu i k Miluši 
Jazykové prostriedky: epitetá: klasový veniec, slovenský ľud.. porekadlá: keď medzi husi kameň hodíš, tá gágne, ktorá cíti 
prirovnanie: oko- zrkadlo duše 
symboly slov. 

národa: obžinky, kroje, ľudová slovesnosť, žnice a ženci 
Znaky: 
1. rozpor dvoch skupín- buržoázie a ľudu (povýšenectvo u baróna k Capkovej) 
2. situovanie deja do prítomnosti (obdobie po skončení žatvy) 
3. hrdinami sú aj obyčajný ľudia (Miluša, Rohon) 
4. dej sa odohráva v prostredí celej spoločnosti 
5. problém rieši kolektív v kaštieli 
Dejová línia: Mladá grófka Eliza Hrabovská žije v svojom kaštieli na dedine. Je sirota, preto si zvolila za svoju stálu spoločnicu Milušu. Tá má na ňu veľký vplyv. Grófka je od detstva zasnúbená s Ľudovítom Kostrovickým, ktorého spozná až na obžinkoch. Aby mohla Eržika lepšie spoznať svojho nastávajúceho, rozhodne sa vymeniť si úlohy s Milušou- Miluša bude hrať grófku a grófka sa oblečie za žnicu. Ľudovít prichádza aj zo svojim priateľom Rohonom a aj oni si zmenia úlohy. Rohon sa zaľúbi do Milušky a ona doňho. Ľudovíta upúta Eržika preoblečená za žnicu a zaľúbi sa do nej. Vysvitne kto je kto, i príčina zámeny osôb a úloh. A keďže aj pri zámene sa do seba zaľúbili tí praví, končí sa celé dobrodružstvo pri obžinkoch objatím dvoch šťastných párov. Obžinky sú národný ples Slovákov pri skončení žatvy. Pán barón na nich spozná tie báječné zádumčivo- veselé spevy ľudu nášho, uvidí jeho národné obyčaje, jednoduché mravy, srdečnú úprimnosť a oddanosť k svojim zemským pánom, ale aj biedu národu. 
Výmena charakterov: 
grófka Eliza- pod vplyvom Milušky má oveľa bližšie k ľudu ako predtým, komorná Capková jej vyčíta priateľstvo s Milušou 
Miluša ako osobnosť ďaleko prevyšuje grófku. Grófka to uznáva a Miluši sa vovšetkom podrobuje, ale len ako človek, a nie ako osoba stojaca vyššie v spoločnosti.- Ide najmä o tretie dejstvo, kde z podtextu cítiť grófkinu urazenosť nad tým, že domnelý barón sa nezaľúbil do nej, ale do Miluše. Grófka sa správa k Miluši pichľavo. 
barón Kostrovický- rozpor jeho osobnosti cítime hneď na začiatku, keď prichádzajú s Rohonom 
v uhorskom obleku a aj keď sú Slováci, hovoria maďarsky, vždy presadzuje svoju maďarčinu 
Rohon- na začiatku ovplyvnený maďarským prostredím, po príchode sa poddáva MIlušiným rečiam a opäť sa vracia k Slovákom 
– barón a Rohon sú charakterovo odlišní, Rohon sa vráti k Slovákom, barón je aj naďalej maďarón 

· Zločin a trest 
Autor: Fiodor Michailovič Dostojevskij 
Útvar: román 
Hlavné postavy: Rodion Raskoľnikov- chudobný študent 
Duňa- jeho sestra 
Soňa Marmeládová 
Lužín 
Dejová línia: Rodion žije s matkou a so sestrou. Sú veľmi chudobní, chce ich zabezpečiť, pretože jeho sestra Duňa sa má možnosť vydať za bohatého Lužína. 

Duňa cíti k Lužínovi odpor, ale chce sa sebaobetovať pre rodinu. Táto obeta Rodionovi pripomína obetu Sone Marmeládovej, ktorá so svojimi súrodencami po smrti rodičov žije v chudobnej štvrti. Aby mohla súrodencov zabezpečiť, živí sa prostitúciou. Rodion nevidí rozdiel medzi Duňou a Soňou, a tak sa rozhodne, že zabije úžerníčku, a tým pomôže nie len svojej rodine, ale aj ostatným, ktorých zdiera. Aby sa Rodion ospravedlnil sám pred sebou, vymyslí si teóriu obyčajných a neobyčajných ľudí: „V spoločnosti žijú ľudia obyčajní aj neobyčajní (tých je menej, radí tu aj sám seba). Neobyčajní ľudia môžu konať aj neobyčajné veci – môžu zabiť.“ Úžerníčku zabije sekerou, zoberie jej kľúč od bielizníka. Prichádza úžerníčkina sestra, zabije aj ju. Má síce peniaze, ale aj výčitky svedomia. prizná sa Duni, je postavený pred súd – pôjde na Sibír. Ide tam s ním aj Soňa Marmeládová. 
Záver diela: autor nehodnotí hrdinu ani kladne, ani záporne, necháva to na čitateľovi; vinná je spoločnosť, ktorá nútila Rodiona vykonať tento zločin; autor tvrdí, že vražda je zločin a treba ho v každom prípade potrestať bez ohľadu na to, že ho vykonal Rodion 
+ 
· Chlapček u Ježiška pri vianočnom stromčeku 
Autor: Fiodor Michailovič Dostojevskij 
Znaky: 
1. hrdina je obyčajný človek – chlapček – je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije 
2. autor zobrazil celú spoločnosť – chudobný chlapček – bezdomovec 
– deti v izbe – z vyššej spoločnosti 
3. autor zobrazil pozemský aj nadzemský život 
4. rozpor buržoázie a ľudu- bohatí ho odstrčili, väčší chlapec ho zbil 

· Vojna a mier 
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj 
Útvar: epopeja- je to dielo, ktoré hovorí o veľkej udalosti z dejín vlastného národa; má bohato rozvinutý dej a vystupuje tu veľké množstvo postáv (500), dielo je veľmi rozsiahle (väčšie ako román); všetky udalosti sú písané tak, akoby ich písal ľud 
Hl. postavy: generál Kutuzov, cár Alexander, Pier Bezuchov, Napoleon, Nataša Rostovovová, Volkonský 
-je to historický román, v ktorom autor zobrazil život vyššej ruskej spoločnosti 19. storočia, ale aj život obyčajných ľudí- vojakov, šľachty 
-je to otvorený román, ROMÁN RIEKA, v ktorom sa stále niečo mení, vyvíja 
-v popredí je téma vojny- 2 etapy: I. 1805-1807 – prvá vojna 
II. 1812 – druhá vojna 

· Anna Kareninová 
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj 
Útvar: psychologicko-spoločenský román 
Téma: v popredí sú dve hlavné témy: 
I. život Anny Kareninovej, prostredníctvom ktorej zobrazil hlbokú morálnu krízu spoločnosti 
II. 

príbeh statkára Levina, v ktorom zobrazil svoje psychologické, sociálne a filozofické náhľady 
Hl. postavy: Anna Kareninová- mladá, krásna a nevšedná žena, ktorá sa rozhodne ísť svojou vlastnou cestou aj napriek konvenciám 
Karenin- veľmi meravá povaha, málokedy sa v ňom prejaví skutočný človek,chýba mu láska, ktorú nevie rozdávať; Anna má lásky nazvyš, no on ju nechce prijať 
Vronskij- milenec Anny, ktorý dbá na spol. konvencie aj naprik tomu, že Annu miluje, nedokáže ju urobiť šťastnou 
-je to sonda do prostredia aristokratických meštiackych rodín, podáva obraz Ruska v II. polovici 19. storočia 
· Otec Goriot 
Autor: Honore de Balzac 
Útvar: román 
Kompozícia: román kompozične súvisí s celým projektom ĽUDSKEJ KOMÉDIE 
Forma: autor vytvára postavy, ktoré predstavujú stelesnenie niektorej ľudskej vlastnosti; opis používa ako súčasť deja 
Miesto a čas deja: Paríž, 19. storočie 
Téma: všemocnosť peňazí vo francúzskej spoločnosti v 19. 

storočí 
Idea: nekonečná, sebaobetujúca láska k dcéram 
Hlavné postavy: otec Goriot- cestovinár, ktorý prichádza do penziónu ako bohatý človek, no čím je chudobnejší, tým býva vyššie; svoje dcéry vychoval extrémnou láskou (opičou láskou), rozmarne, híčkal ich; vychoval ich tak, aby ich záujmy boli nadradené nad jeho potreby- to sa neskôr obrátilo proti nemu – ignorovali ho, považovali ho za chudáka; v penzióne si rozumie s Eugénom; pred smrťou by mu pomohla láska dcér, ktorú už 10 rokov nedostáva, no to sa nestane 
Eugéne de Rastignac- mladý študent z chudobnej šľachtickej rodiny; vie, že ľahšia cesta nahor- do spoločnosti vedie cez salóny a vplyv žien; najprv sa mu páči Anastasia, ale keď pred ňou spomenul otca Goriota, viac si ho nevšímala; zamiluje sa do Delfíny; po Goriotovej smrti si požičal peniaze, aby mu mohol zaplatiť pohreb (v románe môžeme pozorovať zmenu jeho charakteru) 
Vautrin- zločinec, ktorý bojuje proti spoločnosti vlastnými spôsobmi 
pani Vauquerová- snaží sa zbohatnúť na všetkom a za každú cenu, túži po majetku 
Anastasia de Restaud- krajšia a elegantnejšia zo sestier 
Delfína- krásna, menej elegantná, milá a úprimnejšia k otcovi 
-sestry nemajú dobré vzťahy, v spol., kde žijú nemôžu prejaviť prirodzený cit k otcovi- spoločnosť by ich odsúdila; keď otec dostal porážku Anastasia musela byť na plese, aby dokázala, že má diamanty, ktoré založila a Delfína bola pozvaná k pani de Beauséant; neprišli ani na otcov pohreb- otcovo telo na cintorín odprevadili len dva prázdne koče oboch šľachtických rodov 
Jazykové prostriedky: symboly: poschodia penziónu- spoločenský rebríček (bohatší nižšie, chudobný vyššie) 
-Vautrin- stelesňuje spoločenské zlo 
-zamlčanie otca u Anastasie- odstup medzi spol. vrstvami 
rečnícke otázky, dialógy, rozľahlé súvetia… 
Znaky: 
1. dej sa odohráva v prítomnosti (19. stor. Francúzsko) 
2. charakter postavy je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije (Anastasia, Delfína) 
3. kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému 
4. autor zobrazuje všetky spoločenské vrstvy (chudobní, bohatí; študent, zločinec, šľachtic…) 
5. zobrazuje nedostatky spoločnosti (spol. má určité zákony, ktoré sa nesmú porušovať) 
6. prostredie, v ktorom žijú postavy , autor dokonale pozná 

Myšlienky: 
„Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú deti.“ 
(otec Goriot pred smrťou) 
„A teraz uvidíme, kto z koho.“ 
(Eugéne) 

· Herodes a Herodias 
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav 
Útvar: divadelná hra 
Kompozícia: dráma v piatich dejstvách 
Čas deja: biblické časy 
Téma: ničivá sila nevernej lásky ovplyvnená vášňami 
Idea: manželská nevera, ktorá narušila vzťahy medzi hlavnými postavami 
Hlavné postavy: Herodes- neskúsený optimista, je neverný svojej manželke, vladár nad štvrtou časťou Palestíny 
Tamar- Herodesova manželka 
Herodiada- ctižiadostivá, túži po sláve, neverí sladkým rečiam, je neverná manželovi 
Filip- manžel Herodiady 
Salome- dcéra Herodiady a Filipa 
Ján Krstiteľ- biblická postava, idea kresťanstva 
Manahen- kladná postava 
dva svety: 1. STARÝ ŽIDOVSKÝ- patria tu: Herodes, Herodiada, Salome 
2. KRESŤANSKÝ- patria tu: Tamar, Ján Krstiteľ, Manahen 
Jazyk: 1. reč viazaná (verše)- 5-stopový jambický nerýmovaný verš 
-hovoria tak všetky hlavné postavy (postavy z vyšších vrstiev) 
2. reč neviazaná (riadky)- ľudové výrazy, prirovnania 
-hovoria tak postavy z ľudu, úradníci, Rimania 
3. biblizmy- Ján Krstiteľ 
Dejová línia: 
I. dejstvo: dej- v meste Tiberias, v predsieni Herodesovho paláca- prípravy na uvítanie kráľa Herodesa- ten sa vráti z Ríma bez kráľovskej koruny na hlave prichádza s ním aj Salome a Herodiada- ako náhrada za jeho manželku Tamar, lebo ona je neplodná; po nejakom čase prichádza Filip po svoju manželku a dcéru 
-objavujú sa tu lyrizmy 
– vyvíjajú sa charaktery (hlavne Manahen) 
-Herodes a Herodiada predstavujú zlo 
-Tamar a Ján Krstiteľ predstavujú dobro 
II. dejstvo: dej- okolie Galádu; krst Ján Krstiteľa znamená očistu, Jána označili za buriča, dej sa presúva na púšť, po Jána prichádza náčelník a spolu odchádzajú ku kráľovi 
-téma II. dejstva: spoločenské postavenie židovského ľudu 
III. 

dejstvo: dej- hrad Makor 
-Salome prejavuje svoje city navonok 
-Filipa dal Herodes skoliť a Jána Krstiteľa uväzniť 
IV. dejstvo: Ján Krstiteľ je vo väzení; Herodiada svoje ciele dosahuje zlom; rozhodli, že Ján bude oslobodený, no aj napriek tomu zomiera, lebo Salome si žiada jeho hlavu; na rozkaz Ríma má byť Herodes vyhnaný do Galie 
V. dejstvo: Tamar odišla, jej otec útočí na hrad; Herodes zvádza Salome a tým pobúri Herodiadu; Herodes znova odchádza do Ríma; 
-tragédia končí tým, že Herodiada povie dcére, že Herodes dal zabiť jej otca 

· Ežo Vlkolinský 
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav: 
Útvar: epos 
Miesto a čas deja: dedina Vlkolín, koniec 19. storočia 
Téma: obraz života na oravskej dedine koncom 19. stor. Idea: problém zemianstva a jeho vzťah k sedliactvu 
Hlavné postavy: Ežo Vlkolinský (Ezech, Ezechiel)– mládenec zo zemianskej rodiny, poslušný, pracovitý, hrdý ochotný, 
Estera Vlkolinská (Hestera) – Ežova matka, zarytá zemianka, tvrdá, panovačná, hrdá, neústupná, nie veľmi bohatá 
Eliáš Vlkolinský – Ežov strýko, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý 
Žofka Bockovie – krásna mladá sedliačka; má rada Eža 
Benko- syn Eža a Žofky; prítulný, úprimný a neodbitný 
Dejová línia: Beňo, Ežov otec, zomiera a Ežovi prikázal, aby si ctil matku a aby ostal verný Bohu. Ežo má rád Žofku Bockovie. Matka mu zakazuje za ňou chodiť a núti ho, aby si zobral jej krstňa. Ežo sa riadi vlastným rozumom, nepoddal sa matke, a tak ho vyhodila. Odchádza k strýkovi, ten ho prijme aj napriek tomu, že je zeman. Vidí v ňom svojho syna, ktorého nikdy nemal, považuje ho za lacnú pracovnú silu. Tým, že ho prijal do svojho domu, sa chcel pomstiť Estere. Po nejakom čase Ežo požiadal Žofku o ruku a ona súhlasila. Konala sa svadba, ktorá bola miestom stretnutia zemanov i sedliactva. Ežo: „Sme rovní! Áno – zeman – nezeman, 
v tom rozdielu viac niet. 
Estera roky vzdorovala, až sa stretla s malým Benkom, jej vnúčikom. A tak ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopila až nežnosť jej vnúčika a rozhodla sa prijať syna i nevestu do domu. 
Záver diela: zmierenie medzi Esterou a Ežom, zmierenie zemanov a sedliakov; definitíve víťazstvo roľníctva nad zemianstvom 
Rozdiely medzi zemanmi a sedliakmi: správanie, reč, vystupovanie 
Riešenie autora: autor tvrdí, že zemania sú triedou na úpadku a ponúka im dve možnosti: 
a) buď sa spoja s ľudom a prežijú 
b) nespoja sa a vrstva zemanov zanikne 

· Gábor Vlkolinský 
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav 
Útvar: epos 
Miesto a čas deja: dedina Vlkolín, koniec 19. storočia 
Téma: úpadok zemianstva na konci 19. stor. 

Idea: postupné hospodárske i morálne upadanie poprednej zemianskej rodiny Šimúna Vlkolinského 
Hlavné postavy: Gábor Vlkolinský- Ežov bratranec 
Šimún Vlkolinský- Gáborov otec 
Gáborova matka 
Marka Tomášovie- krstňa Estery; Ežo sa s ňou mal oženiť 
Vedľajšie postavy: Aladár Farkáš 
Zuzka Klocková 
Dejová línia: voľné pokračovanie eposu Ežo Vlkolinský; tento epos je útočnejší; autor vidí pokračovanie zemianstva v splynutí s ľudom; dej je ovplyvnený históriou slovenského ľudu (cisársky patent, memorandum) 
-Gábor si vybral za ženu Uľku Gažkovie, ale od svadby sa ustúpilo, lebo Gáborova matka začala piť; aj keď je Gábor z vyššej vrstvy rád pomôže po záplavách u Marky Tomášovie; keď sa Šimún dozvie, že Gáborova matka pije, chce ju zabiť sekerou; Marka je veľmi smutná, miluje Eža (aj keď on je už zadaný) a odmieta všetkých nápadníkov; Marka na jar zomiera, miesto stretnutia zemanov a sedliakov je pohreb; v závere eposu Gábor nevidí zmysel, prečo žiť – Ežo mu poradí, aby sa oženil, trebárs aj so sedliačkou (veď aj so sedliačkou sa dá pekne žiť- viď Ežo); autor tento príbeh neuzavrel – až v básni Dve návštevy (list Kukučínovi)- r. 1906 – Gábor sa oženil s dievčaťom od Bockovie 
Znaky: 
1. materializmus (Gábor a Uľka- odkladajú svadbu- hmotné statky) 
2. rozpor dvoch skupín (Aladár Farkáš a Zuzka Klocková 
3. hrdina- celá spoločnosť, charakter postáv sa počas deja vyvíja, vplyv spoločnosti 
4. prostredie: vyššie vrstvy: Aladár; nižšie vrstvy- sedliaci 
5. jazykové prostriedky: súvetia, priama reč, dialógy 
6. problém rieši kolektív (priadky, rozhovory mládeže) 
7. téma je prítomnosť 
Symboly: Vlkolín- predstavuje Vyšný Kubín 
priadky- symbol slov. ľudu 
Kontrasty: Markina smrť na jar 
Aladár Farkáš a Zuzka Klocková 
Morálne úpadky: alkoholizmus- Gáborova matka pije 
Šimún chce zabiť Gáborovu matku sekerou 
Autorov odkaz pre ľud: človek nie je otrokom, ľudia sú si rovní 
· Hájnikova žena 
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav 
Útvar: lyricko-epická skladba 
Kompozícia: 18 kapitol, ktoré sú vsadené do epického rámca; na začiatku je lyrická báseň POZDRAV a na konci lyrická báseň ZBOHOM; kapitoly VI., XII. a XIV. 

sú piesňové 
Forma: 8 a 9-slabičný jambický verš 
Téma: oslava života uprostred hornooravskej prírody ä 
Idea: nekonečná a obetavá manželská láska 
Postavy: Mišo Čajka- čestný, obetavý, chudobný, odvážny, smelý; miluje Hanku aj prírodu 
Hanka Čajková- milá, verná, dobrá gazdiná, pracovitá, snaživá 
Artuš Villáni- sebecký, panovačný, bezohľadný 
Dejová línia: 
POZDRAV- oslava prírody 
I. kapitola: opis chalupy a kaštieľa – svet chudoby a bohatstva 
II. kapitola: smrť starého Čajku- Michalovho otca v tichu prírody; Michal odchádza za starým Villánim a žiada ho o prácu 
III. kapitola: Villáni mu dá prácu v horárni po otcovi; nemôže sa stýkať s Hankou, odchádza na vojnu; po príchode domov – na jar – sa s Hankou oženil a priši bývať do horárne 
IV. kapitola: život mladomanželov; autor tvrdí, že šťastie spočíva v jednoduchosti, kráse a cti 
V. kapitola: cesta do kostola – Hanka Mišovi prerozpráva sen, ktorý pokladá za predtuchu; v kostole celý čas Artuš pozoruje Hanku 
VI. PIESEŇ o spoločnej láske, ktorá bude trvať naveky 
VII. kapitola: Michal je v lese a Hanka sa pri potoku stretne s Artušom, ktorý je neodbytný a dotieravý 
VIII. kapitola: úvaha o plynutí času 
IX. kapitola: poľovnícke piesne, autor opisuje krásu jesennej prírody; poľovačka v lesíku (aj Artuš a Michal); Artuš poslal Miša za jeleňom a on odchádza za Hankou do horárne; Hanka sa bráni jeho činom, zoberie z klina záražec a zabije ho, prichádza Michal a vezme celý skutok na seba a na druhý deň sa priznal pred súdom 
X. kapitola: Čajku uväznia a Hanka odišla k rodičom, matka ju pochopila, ale otec jej vynadal; jej matka po čase zomrela, a tak Hanka odišla z domu, potulovala sa v zime a pomiatla sa 
XI. kapitola: súd – príchod Hanky, ktorá sa priznáva k vražde Artuša 
XII. PIESEŇ o Hankinom žiali 
XIII. kapitola: Michal zachráni život starého Villániho (lavička cez rieku) a Villáni im odpúšťa 
XIV. PIESEŇ hviezd 
XV. kapitola: život v horárni sa opäť vracia do normálnych koľají, Hanku k rozumu privedie dieťa a opäť žijú šťastne 
ZBOHOM- dielo sa končí pozdravom; autor pozdravuje hory, lesy a dáva im zbohom 
Znaky: 
1. všetky spoločenské vrstvy 
2. rozdiely medzi chudobnými a bohatými (kaštieľ Villániho a horáreň) 
3. téma – prítomnosť 
4. charakter postavy je ovplyvnený prostredím (Michal – les) 
5. autor využíva priamu reč, dialógy a súvetia 
Symboly: horáreň – chudoba; pokoj a šťastie 
pochybný mrak – zloba (Artuš); Hanka – jednoduchý ľud 
Kontrasty: 1. spoločenská úroveň – ľud a šľachta 
2. mravná úroveň – mravná čistota a zhýralosť 
3. situačná úroveň – obraz tichej prírody pred dramatickými situáciami 
Jazyk diela: postavy a prostredia sú rozlíšené jazykom (deti- dialektizmy; súd- právnické termíny); hviezdoslavovské novotvary (van, hviezdka); využíva ľudovú slovesnosť; čos’, kedy’s, preds’, môž’, ač’… 
Jazykové prostriedky: metafory, personifikácie, prirovnania, zvukomaľba, anafory, pleonazmus, hyperbola, klimax (stupňovanie významu po sebe nasledujúcich slov) 
Záver diela: autor končí dielo zmierením Čajku s Villánim, čiže zmierením ľudu a šľachty 
„Pozdravujem Vás, lesy, hory, Kam kročíš, myseľ prijme jas 
z tej duše pozdravujem vás! a duša krídla od sokola… 
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí. z tej duše pozdravujem vás! 
Pozdravujem vás, lesy, hory, 
pri odobierke nastokrát 
· Suchá ratolesť 
Autor: Svetozár Hurban Vajanský 
Útvar: román 
Kompozícia: 10 kapitol; dej je rámcovaný dvoma scénami: 
na začiatku: Cesta kočom Vanovských 
na konci: Cesta kočom Vanovských takmer po roku 
Forma: často v úvode kapitol nájdeme pôsobivé opisy prírody, priame charakteristiky a opisy postáv; v odbočeniach využíva rozprávanie a využíva tiež retrospektívu 
Miesto deja: Rudopolie 
Téma: problém zemanov 
Idea: v postave S. Rudopoľského zobrazuje typ zemana, ktorý by bol na prospech slov. národu 
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský- mladý sčítaný zeman, ktorý študoval vo Viedni, pretože si myslel, že zahraničie ponúka iné možnosti, aké sú na Slovensku; do Rudopolia sa vrátil, lebo po svojich predkoch zdedil kaštieľ; je to aj veľmi talentovaný maliar; táto postava sa počas deja mení 
Mária Vanovská- statkárka, krásna, mladá žena, ktorá slúži Rudopoľskému ako model; medzi ľuďmi sa cíti opustená; Stanislav vniesol do jej života eleganciu a vzruchy 
Karol Vanovský- statkár, je za slovenskú vec, kandiduje vo voľbách, jeho jedinou starosťou je hospodárstvo; aj pod jeho vplyvom sa Stanislav mení 
Anna Belinská- chovanica Karola a Márie Vanovských; milá, nie veľmi pekná; postupne stráca zrak, až oslepne, na konci diela zomiera 
Albert Tichý- učiteľ, predstaviteľ inteligencie, je za slovenskú vec; pod jeho vplyvom sa najviac mení Rudopoľský 
Adela Rybárička- mladá, rozšafná vdova, pôsobí ľahtikársky, v skutočnosti jej ale záleží na dobrom mene 
Dejová línia: Stano Rudopoľský sa rozhodol vrátiť do Rudopolia po dvadsiatich rokoch a natrvalo sa usadiť v kraji svojich predkov. 

Anna bola práve v knižnici, keď sem prišiel Stano. Obyvatelia Rudopolia nevedeli, čo si myslieť o staro-novom obyvateľovi. Jeho starý otec tu bol veľmi nepopulárny človek a ľudia ho nemali radi. Najčastejšie navštevoval dom Vanovských. Mária mala jeho sympatie. Tu sa spoznal s učiteľom Albertom Tichým a Annou. Jednou časťou ľudí v Rudopolí sú Maďari a druhou Slováci. Albert si všimol, že Stano nechápe národný život. Rozhodol sa, že mu porozpráva o Slovákoch, o národe a o literatúre. Stano postupne získaval kladný názor na národ. Zo strany Tichého pôsobila naňho hlave jeho osobnosť. Anna s Albertom si sľúbili vernosť a zasnúbili sa. V rodine Vanovských to bola dobrá správa. Na Vodíne sa zišli ľudia z Rudopolia a okolia. Bola tu aj Adela Rybárička. Nemala žiadny milostný románik a zakladala si na mravných hodnotách, hoci žila dosť výstredne. Adela sa zoznámila so Stanom. Vytvoril si na ňu záporný názor, no v skutočnosti naňho zapôsobila. Pri tomto výlete sa stretli obe skupiny – Maďari aj Slováci. Anna strácala zrak, začala slepnúť. Nechcela ublížiť Albertovi, a tak mu odkázala, že ho nenávidí, aby na ňu zabudol a že ho celý čas klamala Albert nechápal, čo sa stalo. Stano si uvedomil, že Adelu miluje. Bola priateľkou Márie a dobre vychádzala s Vanovskými. To sa mu veľmi páčilo. Albert Tichý sa rozhodol odísť z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz o odchode a zbierka rukopisov. Stano konečne úplne pochopil krásu slovenskej poézie a pridal sa k Slovákom. Pripravovali sa voľby. Anna oslepla. Ráno sa vrátil Albert a od Stana sa dozvedel, čo je s Annou. Anna sa nesmierne potešila, že Albert prišiel a rozhodol sa ostať pri nej. Stano sa v krčme ostro pohádal so Svatnayom. Konali sa voľby. Zvíťazil Pelmány. V dome Vanovských prežívali ťažké chvíle. Annina choroba sa zhoršovala. Po niekoľkých dňoch zomrela. Stano myslel na Adelu, na Svatnaya, na súboj. Adela sa oňho starala celý čas a tým sa ich láska ešte viac otužila. 

Keď sa uzdravil, požiadal Adelu o ruku a mesiac boli manželia. 

Jazyk diela: postavy aj rozprávač hovoria kultivovanou slovenčinou s využitím cudzích slov (koketa, šminky, fanatický, rezignácia, tenor, improvizovaný, diplomat…) 
Problém zemanov u Vajanského: autor vedúcu úlohu pripisuje zemanom a tvrdí, že je to trieda, ktorá je schopná viesť slovenský národ, ak sa spojí s inteligenciou (spojenie Rudopoľského a Tichého) a ľud je podľa neho druhotnou masou 
„suchá ratolesť“ = samotné zemianstvo 

· Neprebudený 
Autor: Martin Kukučín 
Útvar: poviedka s tragickým koncom 
Forma: konflikt autor ukončil tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že smrť je pre Ondráša vykúpením 
Miesto deja: dedina Lenovec a jej okolie 
Téma: ľudský a spoločenský súcit aj za cenu klamstva 
Idea: tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu 
Postavy: Ondráš Machuľa- je tak majstrovsky psychologicky stvárnený, že patrí k najkrajším postavám slovenskej prózy; Ondráš má svoj vlastný husí svet a nikoho viac nepotrebuje; „Ondráš je veru biedny tvor. Kto len pozrie naň, musí ho poľutovať. Ľudia s útrpnosťou hľadia naň a s istou šetrnosťou sa správajú k nemu ako k malému, slabému dieťaťu. Len on sám sa nedrží za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede. Ba zdá sa, že sám seba drží za pekného, lebo často zastane ne brehu močidla a márnivo sa prizerá do jeho nečistej hladiny. Vkus má, vie rozoznať pekné od mrzkého – no o svojej osobe s&uacut

      Bol hlásateľom Česko – Slovenskej jednoty. Dožil sa jej v 70 rokoch keď jeho narodeniny oslavoval celý Český a Slovanský národ. Karlova univerzita ho dokonca poctila čestným doktorátom a stal sa predsedom Matice slovenskej. Po prekročený sedemdesiatky začal chorľavieť a nepomohlo mu ani liečenie v Prahe. Umrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne kde je aj pochovaný.

                                                                           2.Epika

                                                                           3. Dráma

                                                                           4.Preklady
Lyrika
Jeho celá lyrická tvorba je inšpirovaná prírodou a ľudom v jeho rodnom kraji. S prírody čerpá svoje námety a stáva sa mu nenahraditeľnou súčasťou jeho života. Je preňho symbolom pokoja a spravodlivosti. V jeho lyrických dielach nachádzame ideu pravdy, dobra, krásy a spravodlivosti.
Sonety (1886)
Cyklus, ktorý vychádzal v Slovenských pohľadoch. Pozostáva z 21 zneliek. Má takmer bezchybný sylabotonický verš. Sonety sú prvým väčším znelkovým cyklom v modernej slovenčine a súčasne v sylabotonickom veršovom systéme, nastoľujú protiklad medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutočnosťou. Poézia je básnikom vnímaná ako niečo nadpozemské, skúma záhady vesmíru, hľadá únik do sveta fantázie ale nakoniec po zvážení si uvedomuje svoje stále miesta na Zemi
Letrosty (1885 – 1896)
V tomto diele autor na začiatku určil základné vlastnosť svojej poézie, úprimnosť. Myšlienková jasnosť sa tu spája predovšetkým s úctou k prírode a prirodzenosti človeka, nerozlučne spätej s odporom k lži, falši a krivde.
Letorosty 2
V tomto diele sa prejavuje smútok autora spôsobený úmrtím matky, otca a po roku aj brata. Dielo je plné zúfalstva a beznádeje. Smrť jeho najbližších ho núti zamyslieť sa nad podstatou ľudského života. Charakterizuje sa ako „sirý hlahot vobujúceho sa púšti“
Letorosti 3
V tomto diele je viditeľný prechod od osobných hodnôt autora ku komplexnejším hodnotám života slovenského ľudu. V tomto diele ostro kritizuje príživníctvo a vykorisťovanie. Nachádzajú sa tu tiež niektoré spomienkové básne na jeho najbližších.
Žálmy a hymny (1885 – 1895)
V tomto diele sa autor búri proti bohu, že opustil slovenský národ a žiali nad postavením slovenského národa. Autor tiež porovnáva skutočnosť zo svojimi predstavami o živote slovenského národa.
Prechádzka jarom a Prechádzka letom
Tieto cykly patria k najjasavejším miestam Hviezdoslavovej poézie a predstavujú prírodu ako všadeprítomnú a vesmír udržujúcu silu. Prejavuje sa tu kritika buržoázie vlastného národa.
Stesky
Sú tu zahrnuté básne z konca jeho pôsobenia v Námestove a zo začiatku príchodu do Dolného Kubína. Vyjadruje tu akýsi smútok nad svohou starobou a prichádzajúcim predvečerom jeho smrti.

                    
Dozvuky
V tomto cykle autor manifestálne zdôrazňuje svoju prvotnú úlohu a to slúžiť ľudu. Pozdravuje tiež zástancu Slovákov nórskeho básnika Bjornsona, lúči sa so životom a verí v slovenský národ a v jeho budúcnosť.
Krvavé sonety
Boli napísané v roku 1919 a sú jeho najväčším dielom. Je to reakcia na 1. svetovú vojnu. Cyklus je ostrou kritikou vojny a autor oslavuje mier od ktorého očakáva spravodlivosť pre všetky národy aj pre každého jednotlivca, záruku hmotného dostatku,  možnosti duchovného rastu, česť práci a odsúdenie vykorisťovania a príživníctva. Tento cyklus sa skladá z 32 zneliek, ktoré napísal krátko po vypuknutí vojny.
Epika
Hviezdoslavove cieľavedomé úsilie o veľkú epiku vyplýva predovšetkým z jeho túžby predstaviť národnú skutočnosť v monumentálnych, no živých a predovšetkým pravdivých obrazoch. To sa odzrkadľuje v jeho dielach ako napríklad Poludienok, Bútora a Čútora, Na obnôcke, Večera a Na žatvu. Jedným z ďalších okruhov sú básne s biblickou tematikou ako Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov a Vianoce. Zvlášť rozsiahle miesto zaujímajú epické básne, ktoré začal písať po roku 1900 a ktoré nazval „kratšou epikou“ Zaberajú rozsiahle kompozície (Na Luciu) i celkom krátke balady (Zuzanka Hraškovie, Pri kaplici). Táto tvorba je tematicky rôznorodá
Hájnikova žena (1884 – 1886)
Znamená nový vyšší stupeň vo veršovanej epike. Na scénu prichádza konkrétny ľudový živel, ktorý sa zráža s odumierajúcou šľachtou. Tragický konflikt je osnovaný na pokusoch mladého šľachtica Artuša Villániho zviesť Hanku Čajkovú, hájnikovu ženu, ktorá ho napokon v sebaobrane zabije a zošalie z toho. Jej muž vezme vinu na seba, ale po jej pravdivej výpovedi ho súd oslobodí. Hankino pomätenie pominie, keď sa jej narodí dieťa. Tento dej je opradený opismi hôr zastupujúcich rýdzi a mravný život ľudu, do ktorého – ako do hory – zatína starý skazený svet.
Ežo Vlkolinský
Toto dielo nastoľuje problematiku autorovi dobre známu z detstva, ale aj z doby jeho písania. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča. Matka ho síce vydedí, no prichýli ho ešte pyšnejší zeman – jeho strýko, ktorý iba navzdory nenávidenej švagrinej vystrojí synovcovi svadbu. Záver skladby smeruje ku uzmiereniu matky zo synom zásluhou vnúčaťa. Táto scénka patrí k najdojímavejším v slovenskej literatúre.
Gábor Vlkolinský
Toto dielo je akýmsi voľným pokračovaním Eža Vlkolinského. Autor v ňom zachytáva obraz rozkladu a hynutia zemianstva( autor prichádza k rovnakému záveru ako v Ežovy Vlkolinskom, lenže
iným spôsobom). Dej zobrazuje postupné hospodárske i morálne upadanie poprednej zemianskej rodiny Šimúna Vlkolinského.
Dráma
Už v mladosti publikoval tri romantizujúce hry – Vzhledanie, Pomsta, Otčim
Jeho vrcholným dramatickým dielom je však Herodes a Herodias.
Námet na túto drámu autor preberá z biblie a vykresľuje v nej krutovládcu Herodiasa stelesňujúceho úpadok vládnucich vrstiev.
Preklady
Pre obdobie Hviezdoslavovej tvorby späté z Dolným Kubínom, je popri lyrike a kratšej próze príznačná práve bohatá prekladateľská činnosť. Hviezdoslav prekladal z viacerých jazykov (angličtiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny a ruštiny).Medzi autormi prekladaných diel môžeme nájsť mená ako Shakespeare, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz, Slowacki a Petőfi. Tvorba týchto autorov ho totiž najviac priťahovala a bola nevysychajúcou studňou námetov pre jeho diela.
Hviezdoslav bol básnicky činný vyše pol storočia. V jeho poézií sa odráža nielen „malý“ osobný svet, ale aj „veľký“ svet národný, ba všeľudský. Jednota týchto troch úrovní: individuálnej, národnej a všeľudskej pretrváva Hviezdoslavovou poéziou na jeden zo základných kameňov slovenskej národnej literatúry a zároveň znamená trvalý vklad a prínos do hodnôt svetovej literatúry.